A je po prázdninách a zo mňa je škôlkar
3.9.2009 autor jakubko
Ahojte, tak ja dneska len tak v krátkosti, keďže som nechal priestor dneska Miškovi. Iba by som Vám chcel povedať, že som zažil veľmi dobré prázdniny, stále sme niekde boli, niečo nové objavovali, trávili sme čas celé dni aj s tatom, s ktorým sa strašne rád jaším najnovšie mu “skáčem po hlave ” vydriapem sa po ňom, až sa mu postavím na hlavu. Mám v sebe strašne veľa energie, čiže rôzne výlety mi ju dostanú z tela von.
Cez prázdniny sme boli pri mori o tom Vám napíšem ešte, cestou sme sa zastavili na Plitvických jazerách, tam som si prvý kráť pekne zašliapal. Boli sme na Donovaloch, tam sme navštívili rozprávkovú dedinku Habakuky, kde bol taký šašo, ktorého som si strašne obľúbil a každú chvíľu som musel byť pri ňom. A keď prebiehala jedna rozprávka v takom zámočku, on bol vystrčený v okienku a odtiaľ rozprával príbeh, ako náhle zašiel, už som naňho vykrikoval šašo, kde si 
V tejto dedinke bolo všetko super, hrali tam rozprávočky jednu za druhou, každú vo svojom malom domčeku, tiež som si tam mohol aj namaľovať svoj vlastný svietnik, či vázičku. Tak ich máme teraz vystavené doma.
Taktiež sme boli vo fun arene na Donovaloch, kde bola trampolína, lezecká stena, či bobová dráha. Jasneže som všetko vyskúšal. Neviem, povedať, čo sa mi ľúbilo najviac.
Okrem toho som bol s babkou a Miškom v Častej, na chate v Svrbiciach, chodili sme sa kúpať do Čunova alebo na Košariská. Tato chodil skorej do roboty a tak aj skorej domov a tak sme mohli skorej vyraziť.
Celý čas som sa strašne tešil do škôlky, len akosi keď sme stále niečo s našimi vymýšľali, tak ma škôlka prestala zaujímať, lebo sa mi páčili výlety s našou celou rodinkou. A tak to bolo aj deň pred nástupom. Maminka ja nechcem ísť do škôlky. Ráno som sa zobudil s lepšou náladou, maminka, ja budem v škôlke aj hajať. Maminka na to, že to nie, lebo pre neho prídem skorej, nie ja tam bude hajať. Tak sme sa s maminkou dohodli, že ma príde pozrieť a keď budem chcieť ostať ostanem. A tak sme všetci spolu vyrazili. Našiel som si svoju skrinku, na ktorej mám nalepený domček. Tam som si uložil všetky svoje veci. A vybral som sa do triedy, keď som to tam všetko videl, hneď som sa tam rozbehol, ledva som sa rozlúčil s našimi, tak ma všetko zaujalo, veľa detičiek tam plakalo, no nejak som si to neuvedomoval. Až potom neskôr, som si chcel niečo vypýtať od mami a zrazu tam nebola, takže bolo hľadanie a vykúkanie z okna, takže sme sa troška rozľútostili a moc sme sa nechceli zapájať do hier. A hral som sa, čo sa mi práve v tej chvíli chcelo. Večer plač, že už do škôlky nechcem ísť. Však už som tam bol dneska, zajtra už nemusím. No ráno som sa zase lepšie zobudil a teda som sa do tej škôlky vychystal znova a zase odhodlaný, že tam budem na celý deň. No predsa pre mňa mamina prišla, no tentoraz som už domov nechcel ísť ale nakoniec som prešla išiel, lebo sme išli spolu na pieskovisko. Ale už to bolo lepšie, ešte mi maminka občas chýbala, ale už som sa zapájal a som sa tešil z tých hračiek, čo tam máme. Inak máme to tam veľmi pekne spravené. tak uvidíme ako to zvládnem zajtra. Ale myslím,že sa to celkom dá, nemám žiadne plače, skôr mi príde len tak smutno, tak zosmutnú mi očká, ale inak to zvládnem super. Najviac prečo som smutný je to, že nemám v triede svojho kamaráta Maťka a všetci mi hovorili, že budeme spolužiaci, no to naše maminy netušili, že otvárajú až 3 alebo 4 triedy v našom veku. No čo už, nejako to budem musieť chlapsky zvládnuť
Na rozveselenie si spolu s Vami pozriem moje nové fotoalbumy Výlet - Červený Kameň, Víkend na Donovaloch
A samozrejme aj nastránke miška nájdete nové fotky .
Chorvátsko Novalja 2008
16.8.2008 autor jakubko
Tak konečne som dobehol zameškané a posielam vám pomerne aktuálne fotky z našej rodinnej dovolenky z Chorvátska, na ktorej sme boli v júli. Je ich veľa, tak som ich rozdelil na Chorvátsko 1.diel a chorvátsko 2.diel.
Boli sme na tom istom mieste ako pred rokom, lebo sme tam boli veľmi spokojní. Nie jak som napísal vo fotoalbume, že som tam bol v roku 2006, to som ešte nebol na svete Som bol ešte malý, tak som to mal troška pomýlené.
Takže napíšem Vám niečo o našich spoločne strávených dňoch, kde tato nemusel chodiť do roboty, babky nešli spať domov a dokonca som mal kopu kamarátov na pláži, s ktorými som sa mohol hrať. Išli sme na noc, lebo to bola dlhá cesta, tak aby mi rýchlejšie ubehla, som ju celú prespal. A bol to dobrý nápad, lebo sme tam došli o 8 ráno, tak sme sa trochu vybalili a išli sme hneď kuknúť na veľké more. Aj som ho okoštoval, namočil som si prštek a olízol ho a zistil som, že krstní mali pravdu, to more bolo naozaj slané. Tak vždy, keď sa ma niekto spýtal aké je more, namočil som si prštek, olízol a zahlásil “slané”.
Apartmán bol super, najmä tá terasa, bolo tam príjemne, slnko nám tam svietilo až večer, keď už nebolo také silné. Sme si tam s Mišatkom rozprestreli deku a hrali sme sa tam. Boli tam dve izby a jedna denná s kuchyňou. Mňa dali hajať do druhej izby, lebo babky so strýkom prišli o pár dni neskôr, tak aby sme sa s Miškom nebudili, no nakoniec som tam zostal spať aj s babkami, tak som ich ráno pekne vytiahol z postele a tým pádom aj Strýka, lebo bol v kuchyni, kam viedla moja prvá cesta
Najprv vám napíšem nejaké novinky o mojom bračekovi Miškovi, mám ho strašne rád, najviac sa mi ľúbi, jak sa smeje na mojom jašení. Podávam mu hračku, on si ju už pekne vezme, urobím mu môj a dám mu pusinku a aj on sa už snaží ma pohladkať. Pre neho táto dovolenka bola dobrým tréningom na otáčanie a plazenie. Asi sa nechcel dať zahambiť svojou o mesiac mladšou kamarátkou Adelkou, ktorá sa točila jak malé vrtielko No ale ani sa nečudujem, že sa mu do toho točenia tak dlho nechcelo, keby ste videli aký je on papkáč. Už začal papať desiatu a obed a ten jeho apetít. Pomaly ma dobehne svojou váhou. Je to taký náš buchtoško, ale však to sa upraví, keď sa začne hýbať. Ale aspoň je pevný a znesie moje objatia :). Taktiež postúpil intezívny kurz plávania, ktorí viedli naši rodičia. A vodu miluje tak ako ja. hádzal som mu loptičku a on za ňou plával, alebo sme robili barany, barany buc
A čo som sa naučil ja :) Plával som úplne sám, stačili mi rukáviky, kopal som nohami, dokonca som plával aj na chrbátiku a voda ma niesla. Taktiež sa mi ešte viac rozviazal jazyk, a už som začal tvoriť celé vety a na všetko som našiel odpoveď. Tak som sa aj pekne dohovoril s mojou kamarátkou Lenkou. Spolu sme sa hrali, plávali, hľadali deravé kamienky, obdivovali mušle, sedeli na jednej stoličke…dokonca sme chodili spolu aj cikať. To, že som sa pýtal na nočník, neni nič nové. Ale naučil som sa cikať po stojačky a Lenka odkukávala moju techniku, ale moc jej to nešlo. Potom som zbadal, že Lenka nemá čvirika, tak som to hneď všetkým povedal Mal som svoje miestečko na cikanie, kde som sa vždy rozbehol, dokonca aj z vody a iba som zakričal idem cikať, tak som utekal k tomu môjmu miestečku, rozkročil som nohy, vycikal som sa a utekal na späť, k tomu od čoho som odišiel. Trénoval som aj cikanie do šerblíka po stojačky, občas to bolo mimo, no každým dňom som sa zdokonaloval
O týžden neskôr sa k nám pridali aj Fejo s Ceuzkov (teta Zuzka) so svojími rodičmi. Ich rodičia bývali šikmo pod nami, čiže sme si videli priamo do balkónov. A kedže som moc zvedavý a boli mi sympatickí, tak som ich každú chvíľu zdravil, prípadne ak ma nezbadali, tak som na nich zakričal, najčastejšie na uja Feja. Stretávali sme sa s nimi aj na pláži. Ceuzkin tatino plával pod vodou a vždy došiel s nejakým úlovkom, buď s nejakými morskými zvieratkami alebo rastlinami. Našiel aj krásne mušle, čo presvedčilo aj ostatných, aby skúsili šnorchl. Ja som od Lidky a Peťa dostal tiež také, ale zatiaľ som trénoval len na suchu. Možno o rok, skúsim aj vo vode.
Bolo to super celý deň behať, plávať, veľmi sa mi tam ľubilo, ale stačilo, doma je predsa doma :)
Na víkend v Cígli
5.8.2008 autor jakubko
V jeden májový víkend sme sa rozhodli, že nebudeme sedieť doma a že víkend strávime spolu s krstnými v Cígli. Bol to dobrý nápad, kedže som to tam už dobre poznal, tak som si bol istejší, kde možem behať, kde sa mi nič nestane. Bol som tam už akoby doma. Schody mi nerobili žiaden problém, zdolával som ich jedna radosť.
Najviac ma na tom všetkom bavilo, behanie po záhrade a trhanie niečoho dobrého pod zub. Napr. také čerešničky a už sa červenali aj ríbegle. No tie boli ešte troška kyselšie, ale to mi vôbec nevadilo. Pred domčekom sme si dali na trávičku deku, kde sme si vysypali všetky hračky a tam sme sa hrali, no mne sa nechcelo len tak sedieť, tak ja som stále odbiehal preč :).
Každý deň sme sa vybrali aj na lúky, ktoré tu v Cígli majú strááááááááááááášne veľké, to u nás v Bratislave neni. Čiže som si mohol behať, bez toho, aby na mňa mamina kričala, tam nechoď, vráť sa Po ceste na lúku sme videli koníka, havinov, kravičky ako sa pásli a papali trávičku a aj ovečky. Ujo pastier ma aj prišiel pozrieť a dal mi cukrík, mal na starosť až 800 ovečiek. Keď boli tak v kope, ani to tak nevyzeralo.
Vždy sa radi do Cígla vraciame, si tam pekne oddýchneme a ja sa tam riadne vybehám. Viac fotiek z nášho výletu nájdete vo fotoalbume Na víkend v Cígli.
Prajem vám pekný týždeň, ja idem pozrieť babku Helu a keď sa vrátim, tak vám už pošlem tie dlhoočakávané fotky z dovolenky pri mori.
Jakubko