Spoločné víkendy mimo Bratislavy
24.10.2008 autor jakubko
Ahojte, tak som tu opäť s novými zážitkami. Rozhodol som sa napísať Vám o dvoch víkenodoch, ktoré sme strávili spolu aj s kamarátmi.
Začnem víkendom v Martine, dôvod návštevy bol, že mamina s tatinom spievali na Gospelfeste Mária v Martine, kedže je to už dosť daľeko, rozhodli sa aj s ďalšími béčkarmi, kamarátmi so zboru, že pojdeme na celý víkend. A tak sme teda šli a po ceste do Martina sme si urobili zastávku v Rajeckej Lesnej a pozreli sme si Slovenský Betlehem. To vám poviem, to je paráda, dokázal som sa na to dívať aj pol hodiny, tie postavičky sa vám hýbali, všeličo robili. Plávali tam ľodky, rúbali tam drevo, pásli ovečky, vláčik išiel do tunela, ľudia do kostolíka a bol tam aj malý Ježiško… Bolo to nádherné.
Keď sme si všetko v Rajeckej Lesnej kukli, pokračovala naša cesta do Čičmian, tam sme sa napali a išli sme si pozrieť domčeky, ktoré boli také iné ako v Bratislave alebo v iných dedinách. Boli na seba veľmi podobné, celé drevené, tmavo hnedé a na nich bielym nakreslené vzory. Ta dedinka na nás pôosbila veľmi útulne a milo.
Potom už naša cesta pokračovala do Martina, kde sme sa u kamarátovej babky ubytovali. Boli sme tak zničení, že sme s Miškom hneď zaspali. Ďalší deň sme sa vybrali na krátku prechádzku k Šutovským vodopádom, bola to taká príjemná dvojhodinová prechádzka, ktorú som prevažne strávil tatovi na rukách. Zo začiatku vyzeralo, že sa tam dostaneme aj kočármi, no postupne sa cesta zmenila na kamenistu, no a pre kočáre nie moc prejazdnú. Tak Ferko so Zuzkou, čo už na vodopáde boli, zostali s kočármi a teda aj s Miškom dole čakať a my sme si to vyšlapali hore k vodopádom. Teda ja osobne nie, ale ostatní hej. Tak tam ta voda padala z tej skaly dole a po dnou sa tvorilo také jazierko, do ktorého som s najväčšou radosťou hádzal kamienky a potom som mal ruky jak ľad. Po ceste naspäť som bol tatovi na rukách, kedže to bol môj čas spánku, tak som mu na nich zaspal. Pre tata to bol riadny tréning.
V pondelok bol ten festival, tak to som si oddýchol, tlieskal som učinkujúcim a hral som sa a po obede sme už išli domov. Však pozrite si môj album Víkend v Martine a viac fotiek nájdete na stránke Blumentálskeho zboru vo fotoalbume Gospelfest Mária v Martine
Druhý víkend v Jalovci, bol tiež super. Pôvodne to mala byť chlapská jazda, teda mal ísť iba náš tatinko, no nakoniec, keď sa vybavila táto chata v Jalovci, s kúrením, s vodou, s elektrinou, lúkou vedľa chaty, tak že pojdeme všetci. Dobre sme spravili, počasie vyšlo nádherne, každé ráno sa pri nás pásli ovečky, tak som si išiel aj ja popásť. Taktiež sme si urobili vychádzku k vodopádu. Vybehal som sa, každe ráno o 6 sme boli hore, teda ja a keď ja tak všetci v našej izbe, teda Miško, mamina a tato. No mamina nás s Miškom o takej 8 zobrala von, tak tato si ešte pospal. Tam sme sa naháňali, kopali loptu a prechádzali sa po okolitých lúkach. Opekali sme si, grilovali a hlavne sme oddychovali 
Ako to tam vyzeralo nájdete vo fotoalbume víkend v Jalovci.
Po ceste domov sme sa zastavili na Salaši, kde sme si dali obed, tam som sa riadne vybehal aj napapal. Mali tam také super preliezky, taký traktor, slimáka, vláčik a dokonca aj veľký zvon, keď som potiahol za motúz, tak sa to celým salašom ozývalo. Chodil som aj kŕmiť ovečky trávičkou a okolo nás behali aj kozičky, ktoré sa pustili do kvetiniek, asi im nestihli dať ešte obed, kedže sa museli starať o stále prichádzajúcich a odchádzajúcich hostí. Bola to príjemná zastávka, z ktorej sme si domov doniesli výborne syrčeky.
To boli super víkendy, ešte vám poviem niečo o Miškovi, boli sme s nim v poradni a je to teda riadny valibuk mal 10,14 kg, (teraz už určite o čosi viac ) a 74 cm. Na svoj vek dosť veľký a ťažký, ja som mal 10 kg, niekedy až po mojom prvom roku Ale ani sa nečudujem, čo ten toho poje. Ale i napriek svojej váhe, je veľmi pohyblivý, od lozenia prešiel k štvornožkovaniu, stavia sa o všetko a už sa dokáže presunúť po stojačky popri nábytku. Už sa spolu jašíme, on ma chytá za vlasy a smeje sa na všetkom, čo robím. Najmä na nejakých mojích bláznovstvách. Nech sa páči ďaľšie fotky zo Salaša Krajinka .
Tak to by na dnes stačilo, som sa troška rozpísal prajem vám príjemný víkend.
Rok ubehol ako voda a ja mám 2 roky
15.10.2008 autor jakubko
Konečne mám trochu voľnejšie, tak som sa rozhodol dobehnúť zameškané a podopľňať nejaké fotky. Čo všetko už dokážem, to som vám písal už minule. Tak Vám len tak v krátkosti poviem o oslave.
Kedže víkendy pred a po mojej oslave sme boli preč, tak sme oslavovali cez týždeň a tak nemohli všetci prísť. Ale to nevadí, aspoň som mal častejšie návštevu a aj som si užil jednotlivé hračky, čo som dostal. Všetci mi triasli rukou a hovorili všetko najlepšie, ak im to dlho trvalo, tak som im povedal ja všetko najlepšie a už som si bral tašku, položil som si ju nabok a už pozeral, kto ďalší, čo pre mňa má. Potom som sa k tým taškám posadil a začal som vybalovať. Boli tam sladkosti, bunda do dažďa, magnetická tabuľa, oblečenie, plastelina ( to je najoblubenejšia hračka dodnes, s maminou alebo s ostatnými robíme panáčikov, rôzne zvieratká…).
Keď mi všetci zagratulovali, tak som si išiel sfúknuť svoje dve sviečky na torte, ktorú mi upiekla trnavská babka. Pre Miška to bola najväčšia zábava, ako som ich sfukoval, tak som si to niekoľkokrát zopakoval. V tom období som mal najradšej rozprávku o krtkovi a tak sa babka pokúsila upiecť pre mňa krtkovu tortu a aj sa jej to podarilo, však posúďte sami
Okrem už spomínaných hračiek som dostal aj stolík so stoličkou, aby som si mohol kresliť, stavať plastelinu a tak, pomáhal som pri jeho skladaní.
Pomaly si skladám aj vlakovu dráhu, už mi pribudol most s tunelom, tak keď sa s tým hráme, tak si spievame pesničky o vláčiku. Dostal som aj prikrývku na posteľ, ktorú občas využijeme aj ako koberec, hlavne keď je s nami aj miško v izbe, aby sme to mali teplejšie pod zadočkom. A pribudol nam do rodiny další člen :)
Čo myslíte je živý :0) Na prvý pohľad pôsobí, že aj hej, no viacerí sa už presvedčili o opaku :). To som dostal od deda, tak ked hajam, on ma stráži.
Viac fotiek z oslavy nájdete vo fotoalbume oslava môjho 2. rôčku Dovidenia čoskoro
Jakubko má 21 - 24 mesiacov
2.9.2008 autor jakubko
Ani sa mi to nechce veriť, ale predstavte si, ja už mám dva roky To že tomu nechcem sám uveriť, keď sa ma spýtate koľko mám rokov, poviem vám 1 ,4,5… Naši sa z toho smejú, lebo dva viem povedať, keď si rátam, koľko mám guličiek alebo lentiliek. No keď sa ma spýtate koľko mám rokov, poviem vám 1,4,5.
Ale vrátim sa trošku späť, teraz je po prázdninách, teda skôr po lete, lebo mne prázdniny nejak moc zatiaľ nehovoria. A tak som mal dosť aktívne obdobie. Tato chodil skoro ráno do roboty, aby čo najskôr bol doma a mohli sme sa ísť kúpať a keď nebolo na kúpanie, tak sme vybehli na nejakú lúku. A cez víkend sme stále niekam chodili, do Cígľa, do Častej a tak… Takže som sa jašil, behal, všetko komentoval, každému sa prihováral a tak som sa podučil aj novým výrazom, no proste už si pokecám s hocikým. Môžem aj o počasí. Viem predpovedať ako bude, keď vidím, že sú mraky, tak poviem, mračí sa, bude pršať, prípadne ak už aj prší, a je pri tom troška hrmot, tak viem, že to hrmí.
Veľmi rád sa hrám v spoločnosti, tak keď aj vidím, nejakého chlapca, dievčatko, či tetu alebo uja, hneď k nim dobehnem, pozdravím, deti obíjmem, chytím za ruku a ťahám ich, nech sa idú so mnou hrať. Tetu a uja, vždy pozdravím, spýtam sa “kam ide teta” alebo “ujo, čo to robíš” Ale koľkokrát sa zase aj oni prihovoria mne, lebo ja mám vždy taký úsmev vycerený, že to sa nedá, len tak obísť. Alebo keď som s maminou v obchode a ideme platiť, tak ja vždy vykladám veci na pás, aby to teta odpipala a povedala nám, koľko jej máme zaplatiť. A to vždy počujem, ako mamine hovoria, že akého má pomocníka a mamina na to, že ona vie, akého má pomocníka, on je veľmi šikovný vo veľa veciach, mi pomáha a si to vážim.
To, že už chodím von bez plienok, som vám tuším spomínal, hneď sa mi lahšie uteká a šplhá kade tade. Doma som dostal schodík a tak chodím cikať na záchod a nemusím už robiť, tie akrobatické kúsky
pekne si dvihnem dosku , vycikám sa a spláchnem. Občas, keď mi padne zrak na toaletný papier, tak aj ten tam hodím. Ale podľa maminho výrazu som pochopil, že to by som už asi robiť nemusel :) Keď docikám, tak si spláchnem, umyjem mydielkom ruky a idem sa hrať dalej.
Cez prázdniny bol u nás cirkus, tak už o týždeň skorej k nám došli nejaké zvieratka, tak som ich chodil pozerať. Bol tam slon, tiger, opice, levy a koníky. Každú vychádzku sme museli ísť okolo nich, aby som ich pozdravil a nebolo im tak smutno. No a keď postavili šiator, tak ma tato zobral na predstavenie, sedeli sme úplne v predu, bolo to super, videl som slona a aj koniky a dokonca tam bol taký šašo, ktorému som ruku podal. Vydržal som sledovať celé predstavenie.
Bol som na pár dní pozrieť aj baku Helu, bolo tam super, chodil som do záhradky trhať rajčinky, kŕmil som so strýčkom Otkom mačičky a najviac som sa vyjašil v bazéne, ktorý som dostal od Peťa a Lidky k meninám, teda samozrejme je aj pre všetky ostatné deti z Častej Je tam taká šmýklavka, guličky, proste hotová Častolandia :) K meninám som dostal aj náradie, tak som hneď aj s Peťom majstroval, lebo to je taký náš rodinný kutil a viete, čo. On mi u babky spravil zábradlie, aby som nevypadol Asi už nevydržal počúvať, ako som každému rozpraval, kto išiel okolo, že Peto neurobil zábradlie.
Začal som si aj pospevovať a viem, už aj dosť veľa pesničiek, tak si s našimi dosť často spievame a Miškovi sa to páči, lebo ak aj náhodou mrnčí, tak keď začneme spievať, tak stíchne. Asi bude muzikant ako tato a ja, lebo najradšej má ten klavírik, čo som sa aj ja s nim hrával. A dokonca, tiež už chce počúvať detské pesničky v aute, aby sa ich tak naučil ako ja. Vždy keď sadneme do auta, ja si vypýtam ťukalo a ak náhodou cestujeme niekam ďalej, tak si aj v aute pospím, to sa naši tešia, že konečne si pustia nejaké svoje ťukalo. Ak je náhodou Miško hore, tak hneď protestuje, čo to pustili a vraj, keď mu to pustia naspäť, tak hneď stíchne.
Tak na dnes už aj stačilo, aby ste zas niečo v tej robote aj porobili a nie len čítali a pozerali fotky z môjho nového fotoalbumu
pekný deň vám prajem a majte sa