Jakubko Kadera
Vianoce a Silvester 2006

Vianoce a Silvester 2006

27.9.2007 autor jakubko

Á, sú tu moje prvé vianoce, to zas bolo nových vecí. Najviac sa mi páčil stromček, okrem toho, že krásne voňal, ešte krajšie svietil a viseli na ňom gule, ktoré keď ste do nich ťukli robili bim bam, bim bam. To bola, ale radosť. Štedrý deň sme strávili celá rodina spolu. Prišli k nám babka Dadka s prababkou  a aj babka a dedko s Trnavy spolu so strýkom. Ešteže sme kúpili taký veľký stôl, aspoň sme sa zaňho všetci pomestili.

Keď mamina s babkami všetko nachystali, odišli sme všetci z obývačky, teda okrem tata, ten rozožal stromček, dal naňho také paličky, ktoré keď sa zapálili, krásne žiarili a pritom prskali, preto sa vraj volajú prskavky. Keď bolo všetko nachystané zazvonil na zvonček, čím nás pozvala k štedrovečernému stolu. Najprv sme si zaspievali a pomodlili sme sa pri stromčeku a potom sme zasadli k stolu, ja som sa napapal už skorej, lebo ja papám zatiaľ len mamine mliečko. Počas toho ako ostatní jedli, ja som si všimol farebné krabice a rôzne balíky pod stromčekom. Rozmýšlal som, na čo to asi je, ale nemusel som dlho, po večeri ma mamina zobrala a spoločne sme rozdávali tieto farebné veci, podľa toho, čo na nich bolo napísané. Dokonca aj ja som dostal nejaké. Tak začalo veľké rozbaľovanie a každý si našiel nejaký darček pre seba.

Kedže už bolo veľa hodín, ja som išiel spinkať, takže už neviem, čo sa dialo po tom. Ale ráno už boli všetci preč, no nie nadlho, lebo sme sa mi vychystali do kostola a po kostole sme išli na návštevu k maminej krstnej, tam tiež mali taký stromček a take farebné balíčky. Tu boli opäť babka s prababkou a došli aj krstní. Tak sme sa spolu hrali a potom bol čas isť zase domov. Keď som si myslel, že zajtra už budem doma a budem sa nudiť, tak som sa mýlil, lebo sme išli do Trnavy k babke a dedkovi, no po ceste sme sa zastavili kuknúť aj môjho duchovného otca v Suchej nad Parnou. Tam tiež mali stromček a svetielka, tak sa mi to strašne páčilo.

Na ďalší deň sme išli k babke Dadke, len keď sme ráno vstali, bolo všeeeeeeeeetko biele, som nechápal, čo to bolo. Ale potom mi mama s tatom vysvetlili, že je to sniežik, keď zatriasli vetvičkou, tak sa krásne sypal. Potom prišiel deň, keď som bol konečne zase doma a mohol som sa pohrať so svojimi hračkami, najmä s mojou hrázdičkou, svoju radosť som prejavoval silným búchanim.

Pár dní nato sme sa pobalili a išli sme preč z Bratislavy do Svrbíc, kde bol aj môj kamarát Janko, tu sa mama s tatom stretli so svojimi kamarátmi zo zboru. Musím povedať, že bolo super, každú chvíľu som bol u niekoho iného a každý  mi ukazoval, nejaké zaujímavé veci. Za zmienku stojí jeden večer, resp. už noc. Išiel som spať, ako obvykle okolo 7-8 večer, len ma pred polnocou niekto zobudil. tak ma naši už nechali hore, nech sa pozriem, to som zase videl tie žiarivé paličky, teda prskavky. No a potom každý ku mne chodil a triasol mi rukou a prial mi všetko dobré do nového roka, vraj to preto, že starý rok odišiel a nový prišiel. Na druhý deň sme išli domov a to sa už náš život vrátil do normálu. Mama a ja sme boli celé dni doma a tato chodil do roboty, ale už som bol celkom rád, lebo vám poviem, mal som o čom rozmýšľať.