Ako napredujem 2.-4. mesiac

27.9.2007 autor jakubko

Ahojte, tak opäť nejaké novinky o mne. Už nie som len bábo, ktoré väčšinu dňa prespí, keď leží tak len tak pozerá okolo, občas rukami pohýbe. To teda nie! Už začínam vnímať, chcem všetko objavovať, skúšam ručičkami každý materiál. Mám aj takého sloníka, ktorým keď potrasiem, tak zahrká, ušká ma z rôznych materiálov a pekne šuštia. Dostal som aj takú hrázdičku, pod ktorou si ležím a buchám si do tých vecí, čo nado mnou visia. Najprv, som si ju len tak pozeral, keď už som ju mal poriadne okukanú, tak som sa s tymi hračkami začal postupne hrať. Najväčšiu zábavu mi teraz robí, do nich čo najsilnejšie búchať :)

Moje napredovanie v cvičení je už vidieť, dokonca vydržím aj chviľu sedieť, keď som podopretý vankúšmi. To vám je paráda, ten výhľad, konečne vidím vecí aj z iného uhla ako len poležiačky. Do môjho cvičenia som si pridal rozvičku, každé ráno sa zopárkrat otočím z chrbátika na bruško. Cez deň si urobím zopár sklapačiek, dviham hlavu aj s nohami naraz hore. Začal som sa stavať na nohy, keď ma chce mamina posadiť, tak sa úplne napnem a nie a nie si sadnúť, ale postavím sa rovno na nožičky. Celkom sa mi zapáčila aj poloha na brušku, tak pasiem koníčky. Pri tom si cvičím chrbátik a spevňujem svaly, čítam si tak aj knižku, takú o Mackovi Pu. Ale musím povedať, že mi viac chutí, je z takého dobrého materiálu a to ma chladí na zúbky. Bol som u pani doktorky a povedala, ze už sa mi začínaju tlačiť zúbky. Sú síce hlboko, ale idú hore, že mám napuchnuté dasienka a aj dosť slintám, ako taký bernardínko. Tak nosím radšej podbradník, aby som sa nemusel každú chvíľu prezliekať. Mám aj ďaľšie očkovanie za sebou. Mama aj sestrička povedali, že som to zvládol hrdinsky. A čo mňa aj mamu najviac teší, že už nemusím nosiť poštolky. Hurááááááá…, to je voľnosť.

Už od malička mám rád hudbu. Vždy keď dojdem do Trnavy ku starým rodičom, strýko vytiahne gitaru a spolu si zabrnkáme a zaspievame. Je pritom ohromná zábava. Mám rád aj klávír, na ňom ma zase učia dedko s tatom. Určite, keď budem väčší, budem hrať na nejaký nástroj. No a okrem toho, že si spievam si cvičím svoj hlas výskaním, rozprávanim si. Pri tom sa usmievam, mama s tatom hovoria, že som štastné dieťa, že som teda riadny smejo

Mám už aj veľa nových kamarátov, čo s nimi chodím von, alebo aj zo zboru, s nimi chodím zas na nácviky, do kostola a na rôzne výlety. Mám aj suseda Maťka, ktorý býva hneď oproti,tak sa navštevujeme, pozorujeme jeden druhého. On je o niečo starši, tak ma veľa toho naučí.

Však si pozrite tieto albumy, tam nájdete fotky k tomuto článku :) jakubkov 2.mesiac , jakubkov 3.mesiac , jakubkov 4.mesiac

Pekný zvyšok dňa papa váš Kubko

Pridané do kategórie Jakubkové príbehy

Copyright © 2006-2008 Jakubko Kadera