Štedrý deň 2007
8.1.2008 autor jakubko
Vianoce tento rok boli o čosi iné ako tie predchádzajúce. Bol som s tatom sám doma, lebo mamina bola v nemocnici aj s mojím novým bračekom Miškom. Ráno sme vstali, napapali sme sa a hrali. Ešte stále sme nevedeli, či maminu s Miškom pustia alebo nie. Miško mal tak, ako aj ja, trošku žltačku a tak mu ešte ráno brali krvičku, aby zistili, či ho môžu pustiť domov. O 12 mamina zavolala, že budeme mať pod stromčekom najkrajši darček, že môžeme pre nich ísť.
A tak sme 24.12. o druhej išli pre maminu s Miškom a všetci spoločne sme sa vrátili domov. Začalo sa veľké chystanie, nás chlapov uložili a dali spinkať a naši začali s prípravami na večer. Potom im prišli pomôcť babky a tak sme všetko postíhali a večer sme si sadli k štedrovečernému stolu. Prišli aj moji krstní a strýko Peťo. Ochutnal som prvýkrát aj kapustničku, bola výborná, no troška mi vyštípala zadoček, ale už je to dobre 
Po večeri sme sa pustili do rozdávania darčekov, u mňa bol Ježiško najštedrejší. Dostal som veľa zaujímavých hračiek, tabuľu na písanie, taku kocku, s ktorou sa dá robiť veľa zaujímavých vecí, stavebnicu, telefóny, dokonca také, čo si možeme s Miškom volať z izby do izby. No tie mám zatiaľ odložené. Dostal som aj nejaké nové veci na oblečenie.
Hneď som si hračky zobral do izbičky, kde som sa s nimi ešte chvíľu pohral a išiel som buvať. Dnes o čosi neskôr ako obyčajne, ale však to ani nebol obyčajný deň, narodil sa Ježiško a aj doma je nás o jedného viac.
Prišiel k nám Miško, je zlatý, ale zatiaľ iba leží, papá a plače. Ale už sa tešim, keď o čosi podrastie a budeme sa spolu hrať. Mám ho rád, dokonca som mu požičal aj svojho bundášika. Aj on dostal nejake darčeky od Ježiška, a tým, že on je ešťe veľmi maličký, keď sme si rozbalovali darčeky on už spinkal, tak som mu ich všetky rozbalil a ponosil do postielky. Aby, keď sa zobudí, videl čo všetko podostával.
Bol to pekný deň, konečne prišla mamina domov, boli u nás všetci ľudia, ktorých mám rád, tak mi bolo smutno, keď ten deň skončil, ale mal som aspoň o čom peknom snívať…
Ďaľšie fotky z Vianoc si môžete pozrieť vo fotoalbume Vianoce 2007
Šťastné a veselé vianoce 2007
21.12.2007 autor jakubko
Prajeme Vám všetkým šťastné a veselé vianoce!
Jakubko má bračeka Miška
18.12.2007 autor jakubko
Ahojte, tak sme sa dočkali a môj braček Miško je na svete. Ráno nám začalo dosť skoro. Tato spal v mojej izbičke na zemi, lebo ja teraz začínam buvať na postielke v svojej izbičke. Mamina ráno teda skôr v noci o 5:30 otvorila dvere, že ideme! Začli jej kontrakcie, ale neboli ešte až také silné, tak sme sa rozhodli ešte chvílu počkať, až pokiaľ budú pravidelnejšie. Počkali sme na babku, ktorá ma celý deň varovala, rozlúčil som sa s maminkou, pohladkal som ešte Miška v brušku a mamina s tatom odišli do pôrodnice.
V ambulancii maminku vyšetrili a keďže už bol ten správny čas, poslali ju do pôrodnice, kde ju prijali niečo po 9:00. Tata poslali ešte napapať so slovami: “dajte si silnú kávu nech tu z vás niečo máme”. Asi majú skúsenosti s otcami pri pôrode :). O 10:30 sa ale posilnený vrátil a maminku poslali na pôrodný box. Postupne kontrakcie zosilňovali a po vypustení plodovej vody boli už dosť nepríjemné. Tak maminka striedavo ležala, skákala na fitlopte, alebo ku koncu sa aj trošku s tatom prechádzala. Gravitáciu predsa aspoň trošku pomôže. Ako sa kotrakcie stupňovali, začala maminka cítiť tlačenie, ktoré prezrádzalo, že už je čas priviesť Miška na svet. Maminka sa držala, aj keď už veľmi nevládala, ale z posledných síl ešte zatlačila a Miško bol na svete! Teta doktorka ho zobrala poumývať a zababušiť a tato mu urobil zopár fotiek.
Potom ho dostal na ruky a zobral k maminke, kde Miško dostal cicu a v kľude oddychoval. Maminka si ešte asi dve hodiny poležala, napapala sa a išla si oddýchnuť. Večer nám písal Miško, že je už spolu s maminkou Evinkou v izbe, tak im už nebude smutno. Ja zatiaľ budem doma gazdovať s tatom a už sa teším na vianočný stromček. Budeme pod ním mať Miška! Fotky priamo z pôrodu si môžete pozrieť vo fotoalbume Miško Kadera
Mamina zvládla si to výborne, držala si sa statočne, už sa na vás s tatom tešíme!