Jakubko má 18-20 mesiacov

23.5.2008 autor jakubko

Tak hneď na začiatku, prepáčte, že som sa tak dlho neozval. No najprv mamina okupovala celé dni počítač a asi ho až tak zničila, že sa rozhodol, že sa už viac nezapne. Tak sme si museli zaobstarat nový a trošku trvalo, kým sme ho dali do stavu, ako bol ten predtým. Ale naštastie nám zostali všetky fotky, tak som nejaké bombóniky vybral a dal som vám ich medzi fotoalbumy pod názvom Jakubko má 18 - 20 mesiacov.

No čo by som vám tak napísal, stáva sa zo mňa beťár, ale len občas, inak som poslušný :) Strašne rád sa jaším, je mi jedno s kým a kedy.  Najväčšia beťarina v tomto období sa mi podarila, keď sme oslavovali mamine narodeniny u babky. Došli všetci, tak som sa tešil, že sa mám  s kým hrať a troška sa popredvádzať. No mama s tatom si vymysleli, že ma dajú spať. Hej bol to síce môj čas na spánok, no ale uznajte, všetci sa zabávajú a ja mám isť spať. Snažil, som sa ich privolať, no povedali si, že ma budú ignorovať, mysleli, si že to vzdám a pojdem spať. No ako som tak stál v postieľke a snažil sa ich privolať, objavil som kôpku papierov na dosah ruky. Tak som si povedal, že si niečo prečítam. Tak som si tie papiere pekne porozkladal po postielke a dal som sa do čítania. Keď ma to už prestalo baviť, tak som ešte raz zavolal na našich a oni teda pribehli a zbadali toto

betar

No najviac sa zľakla asi babka Hela, lebo zistila, že to som si čítal jej lekárske správy, ktoré mala rozmnožené pre lekárov, no ukľudnila sa, keď zistila, že som jej nič neroztrhol :)

To že mame pomáham prať, vešať prádlo, vykladať a nakladať umývačku, to už viete no začal som aj variť. Ak to takto pojde ďalej, mama bude môct ísť do roboty a ja budem na materskej, už by som sa o nás postaral :) Ale nie, zatiaľ sa mi ľubi, že sa môžem hrať a to že mame pomáham, pri tom sa strašne veľa naučím, mi všetko pekne vysvetluje a keď jej pomôžem, tak to má rýchlejšie hotové a možeme ísť von, alebo si niečo zahrať doma.

co budeme varit

V tomto období ma aj naši ostrihali a konečne mám takého ježka ako tato. Bola to celkom zábava, celkom som obsedel a potom ma ešte taký týždeň držalo, že zakaždým ako som vošiel do kúpeľky, som chcel aby mi strihali vlasy. No potom som pochopil, že musím počkať, až mi dorastú.

Bol som aj chorý, mal som vysoké teploty, tak som musel dostávať zábaly. Ale zvládol som to na jedničku, vraveli naši. Aj sa o mňa pekne starali, čítali mi rozprávku, ískali vo vláskoch, masírovali chrbátik. Keď som bol taký chorý, tak som nemal chuť sa nejak extra nahánať, tak som konečne aj vydržal sedieť na mieste viac ako minútu. Pri tom som zistil, že pozeranie rozprávok, je celkom fajn zábava. Ale stači mi taká max. polhodinka za deň, zas netreba to prehánať, ja radšej objavujem, ako sedím na mieste.

A o tom ako sa mi rozviazal jazyk by som vám radšej povedal ako napísal. Jednoducho, viem si už všetko povedať. Čo budem raňajkovať, ako to chcem servírovať, že chcem ísť von, na záchod a tak. Poviem, kto mi čo dal, koho som stretol. Proste ústa sa mi nezastavia. Naučil som sa zdraviť, prosiť, dakovať, všetko čo by mal slušný chlapec vedieť.

 A ešte je tu aj môj braček, ktorého musím hneď ráno isť pozrieť a keď náhodou ešte spí, tak sa tam obšmietam dovtedy, kým sa nezobudí a hneď zavolám na mamu. “mamina mamina zobudil sa, zobudil sa”. Keď ho vyberie mamina z postieľky, tak hneď mu dám pusu, tú odo mňa dostane vždy, keď idem okolo neho. Hráme sa spolu s hrazdičkou, pasieme koníčky, sedíme spolu. Keď mu padne duda, tak mu ju podám, aj hračky mu nosím, púšťam mu maca a ukazujem, čo všetko sa dá s hračkami robiť a aká to je zábava.

No nadnes to asi stačilo, ešte sa vám čoskoro ozvem, chcel by som vám povedať niečo o mojich výletoch, o šibačke, o mojom kúpaní a tak, čiže máte sa načo tešit. A odkaz od bračeka, že čoskoro aj on niečo napíše…

krásny víkend

Pridané do kategórie Jakubkové príbehy | Pridajte komentár

Jakubko má 17 mesiacov

29.1.2008 autor jakubko

Tak už som zase o mesiac starší a o niečo šikovnejší :) . Naše dni sa troška zmenili ako prišiel Miško k nám. Ale nie veľmi. Len už nechodim v kočári ja, ale Miško. Ja sa občas povozím, keď ide tato s nami von, alebo Miško zostane doma a idem iba ja s niekym.Dlho som sa nehral zo susedom, ale to sa už zmenilo :) Dokonca sa k nám pridala aj naša susedka Angelika. Keď som zbadal Maťka (sused), tak som z celého hrdla kričal Maťooo, Maťoo a bežal som k nemu, hodil som sa mu okolo krku a bozkával som ho. Tak som sa tešil, že sa zase budeme spolu hrať. S Miškom sme chodili teraz po rôznych vyšetreniach (ušká, kardio, poradňa). Tak som mal aspoň zmenu a videl som nové miesta. Vždy keď idem okolo Miška, alebo ho počujem zaplakať, mu musím dať pusinku alebo urobiť môj.

V čom som šikovnejší. No napríklad v chodení na nočník, už kakám len do nočníka, občas mi to síce ujde aj do plienky, ale to väčšinou keď spím. Dokážem vyliezť zo svojej postieľky. To sa naši moc netešia, ale vyliezam zatiaľ len, keď sa chcem predvádzať a keď sa jaším. Ráno, keď vstanem tak zakričím tata, mama a oni mi postieľku otvoria a ja vyleziem, tak ako sa patri.

Veľmi rád staviam kocky, dostal som také lego. S tým sa dokážem prehrať celý deň. Dostal som aj takú novú kocku, do ktorej vkladám rôzne tvary. Už mi to ide aj samému, že mi nemusí nikto ukazovať, kam to patrí. Na vychádzke mám nové záľuby, chodím sa pozerať na psíkov, ktorí bývajú v záhrade vedľa našeho bytíku alebo dokážem aj 20 minút stáť a pozerať ako sa umývajú autá. Sa mi páči ako sa točia a posúvajú tie veľké kefy.

Pridal som aj zopár nových fotiek, tak príjemné pozeranie Jakubko má 17 mesiacov.

Papa Kuko :)

Pridané do kategórie Jakubkové príbehy | Pridajte komentár

Jakubko má 16 mesiacov

10.1.2008 autor jakubko

Ahojte, tak teraz sa Vám hlásim trocha častejšie. Bolo pre nás teraz rušné obdobie, veľa sa toho udialo. Prišiel braček medzi nás, boli Vianoce. No to už viete, to som vám spomínal. Teraz napíšem niečo o sebe. Ako ďalej napredujem.

Slovná zásoba sa mi rozrastá, už pomenujem všetko, čo vidím. Poviem si, na čo mám chuť, alebo čo má kto urobiť. Na niektoré veci mám svoje výrazy, no naši ich už poznaju, tak nie je problém, že by sme sa nechápali. Napr. čapica je u mňa pačica, balón som kedysi hovoril, tak ako všetci, no zdalo sa mi to nudné, tak som si ho premenoval na pamon, banán na panán, papuče na papupa. Oko ma u mňa viac výrazov, okno alebo babkine okuliare, ktoré ak si zabudne dať na oči, alebo si ich niekde položi, hneď ju na to upozorním, aby si ich dala.

Stále viac a viac pomáham mame, ked niečo rozsypem utekám pre metličku a si to pozametám, všetko musí byť pozatvárane, každy šuflík, každé dvere. Prádlo vešiam aj zvešávam, no to som vám tuším už spomínal. Najnovšie pomáham mame s Miškom, už to nie je len Mi, ale som sa naučil ho volať Miša. Je zlatý, chodím ho kontrolovať, na dobrú noc mu dávam pusinku, podávam mu dudlík, keď plače, alebo upozorním na to maminu. Keď ho mamina prebaluje, tak jej donesiem plienku,krémik, prípadne pokakanú plienku odnesiem do koša a špinavé veci do pračky :)

Ale na druhej strane som aj veľký huncút. Robím rôzne kaskaderské kusky, aj keď mi to naši zakazujú. Ešte si počkám, aby ma videli, usmejem sa na nich a postavim sa na nábytok vedľa televízora alebo vyparatím niečo iné. Ale inak som dobrý.

Jakubko

Už väčšinou chodím všade bez kočára, je to väčšia zábava, ako len kukať na svet z kočára. No idem tam, kde chcú ísť naši, no keď začnem byť unavený, tak hneď chytím smer “domov” a ak naši majú ešte iné plány, tak ma musia zobrať hopa. A poviem vám, ja už teda nie som žiadne fifipierko :)

Tak sa teda držte a nejaké moje nové fotky som pridal do fotoalbumu Jakubko má 16 mesiacov

Pridané do kategórie Jakubkové príbehy | Pridajte komentár

« Previous PageNext Page »

Copyright © 2006-2008 Jakubko Kadera