Jakubko má 18-20 mesiacov

23.5.2008 autor jakubko

Tak hneď na začiatku, prepáčte, že som sa tak dlho neozval. No najprv mamina okupovala celé dni počítač a asi ho až tak zničila, že sa rozhodol, že sa už viac nezapne. Tak sme si museli zaobstarat nový a trošku trvalo, kým sme ho dali do stavu, ako bol ten predtým. Ale naštastie nám zostali všetky fotky, tak som nejaké bombóniky vybral a dal som vám ich medzi fotoalbumy pod názvom Jakubko má 18 - 20 mesiacov.

No čo by som vám tak napísal, stáva sa zo mňa beťár, ale len občas, inak som poslušný :) Strašne rád sa jaším, je mi jedno s kým a kedy.  Najväčšia beťarina v tomto období sa mi podarila, keď sme oslavovali mamine narodeniny u babky. Došli všetci, tak som sa tešil, že sa mám  s kým hrať a troška sa popredvádzať. No mama s tatom si vymysleli, že ma dajú spať. Hej bol to síce môj čas na spánok, no ale uznajte, všetci sa zabávajú a ja mám isť spať. Snažil, som sa ich privolať, no povedali si, že ma budú ignorovať, mysleli, si že to vzdám a pojdem spať. No ako som tak stál v postieľke a snažil sa ich privolať, objavil som kôpku papierov na dosah ruky. Tak som si povedal, že si niečo prečítam. Tak som si tie papiere pekne porozkladal po postielke a dal som sa do čítania. Keď ma to už prestalo baviť, tak som ešte raz zavolal na našich a oni teda pribehli a zbadali toto

betar

No najviac sa zľakla asi babka Hela, lebo zistila, že to som si čítal jej lekárske správy, ktoré mala rozmnožené pre lekárov, no ukľudnila sa, keď zistila, že som jej nič neroztrhol :)

To že mame pomáham prať, vešať prádlo, vykladať a nakladať umývačku, to už viete no začal som aj variť. Ak to takto pojde ďalej, mama bude môct ísť do roboty a ja budem na materskej, už by som sa o nás postaral :) Ale nie, zatiaľ sa mi ľubi, že sa môžem hrať a to že mame pomáham, pri tom sa strašne veľa naučím, mi všetko pekne vysvetluje a keď jej pomôžem, tak to má rýchlejšie hotové a možeme ísť von, alebo si niečo zahrať doma.

co budeme varit

V tomto období ma aj naši ostrihali a konečne mám takého ježka ako tato. Bola to celkom zábava, celkom som obsedel a potom ma ešte taký týždeň držalo, že zakaždým ako som vošiel do kúpeľky, som chcel aby mi strihali vlasy. No potom som pochopil, že musím počkať, až mi dorastú.

Bol som aj chorý, mal som vysoké teploty, tak som musel dostávať zábaly. Ale zvládol som to na jedničku, vraveli naši. Aj sa o mňa pekne starali, čítali mi rozprávku, ískali vo vláskoch, masírovali chrbátik. Keď som bol taký chorý, tak som nemal chuť sa nejak extra nahánať, tak som konečne aj vydržal sedieť na mieste viac ako minútu. Pri tom som zistil, že pozeranie rozprávok, je celkom fajn zábava. Ale stači mi taká max. polhodinka za deň, zas netreba to prehánať, ja radšej objavujem, ako sedím na mieste.

A o tom ako sa mi rozviazal jazyk by som vám radšej povedal ako napísal. Jednoducho, viem si už všetko povedať. Čo budem raňajkovať, ako to chcem servírovať, že chcem ísť von, na záchod a tak. Poviem, kto mi čo dal, koho som stretol. Proste ústa sa mi nezastavia. Naučil som sa zdraviť, prosiť, dakovať, všetko čo by mal slušný chlapec vedieť.

 A ešte je tu aj môj braček, ktorého musím hneď ráno isť pozrieť a keď náhodou ešte spí, tak sa tam obšmietam dovtedy, kým sa nezobudí a hneď zavolám na mamu. “mamina mamina zobudil sa, zobudil sa”. Keď ho vyberie mamina z postieľky, tak hneď mu dám pusu, tú odo mňa dostane vždy, keď idem okolo neho. Hráme sa spolu s hrazdičkou, pasieme koníčky, sedíme spolu. Keď mu padne duda, tak mu ju podám, aj hračky mu nosím, púšťam mu maca a ukazujem, čo všetko sa dá s hračkami robiť a aká to je zábava.

No nadnes to asi stačilo, ešte sa vám čoskoro ozvem, chcel by som vám povedať niečo o mojich výletoch, o šibačke, o mojom kúpaní a tak, čiže máte sa načo tešit. A odkaz od bračeka, že čoskoro aj on niečo napíše…

krásny víkend

Pridané do kategórie Jakubkové príbehy

Copyright © 2006-2008 Jakubko Kadera