Spoločné víkendy mimo Bratislavy
24.10.2008 autor jakubko
Ahojte, tak som tu opäť s novými zážitkami. Rozhodol som sa napísať Vám o dvoch víkenodoch, ktoré sme strávili spolu aj s kamarátmi.
Začnem víkendom v Martine, dôvod návštevy bol, že mamina s tatinom spievali na Gospelfeste Mária v Martine, kedže je to už dosť daľeko, rozhodli sa aj s ďalšími béčkarmi, kamarátmi so zboru, že pojdeme na celý víkend. A tak sme teda šli a po ceste do Martina sme si urobili zastávku v Rajeckej Lesnej a pozreli sme si Slovenský Betlehem. To vám poviem, to je paráda, dokázal som sa na to dívať aj pol hodiny, tie postavičky sa vám hýbali, všeličo robili. Plávali tam ľodky, rúbali tam drevo, pásli ovečky, vláčik išiel do tunela, ľudia do kostolíka a bol tam aj malý Ježiško… Bolo to nádherné.
Keď sme si všetko v Rajeckej Lesnej kukli, pokračovala naša cesta do Čičmian, tam sme sa napali a išli sme si pozrieť domčeky, ktoré boli také iné ako v Bratislave alebo v iných dedinách. Boli na seba veľmi podobné, celé drevené, tmavo hnedé a na nich bielym nakreslené vzory. Ta dedinka na nás pôosbila veľmi útulne a milo.
Potom už naša cesta pokračovala do Martina, kde sme sa u kamarátovej babky ubytovali. Boli sme tak zničení, že sme s Miškom hneď zaspali. Ďalší deň sme sa vybrali na krátku prechádzku k Šutovským vodopádom, bola to taká príjemná dvojhodinová prechádzka, ktorú som prevažne strávil tatovi na rukách. Zo začiatku vyzeralo, že sa tam dostaneme aj kočármi, no postupne sa cesta zmenila na kamenistu, no a pre kočáre nie moc prejazdnú. Tak Ferko so Zuzkou, čo už na vodopáde boli, zostali s kočármi a teda aj s Miškom dole čakať a my sme si to vyšlapali hore k vodopádom. Teda ja osobne nie, ale ostatní hej. Tak tam ta voda padala z tej skaly dole a po dnou sa tvorilo také jazierko, do ktorého som s najväčšou radosťou hádzal kamienky a potom som mal ruky jak ľad. Po ceste naspäť som bol tatovi na rukách, kedže to bol môj čas spánku, tak som mu na nich zaspal. Pre tata to bol riadny tréning.
V pondelok bol ten festival, tak to som si oddýchol, tlieskal som učinkujúcim a hral som sa a po obede sme už išli domov. Však pozrite si môj album Víkend v Martine a viac fotiek nájdete na stránke Blumentálskeho zboru vo fotoalbume Gospelfest Mária v Martine
Druhý víkend v Jalovci, bol tiež super. Pôvodne to mala byť chlapská jazda, teda mal ísť iba náš tatinko, no nakoniec, keď sa vybavila táto chata v Jalovci, s kúrením, s vodou, s elektrinou, lúkou vedľa chaty, tak že pojdeme všetci. Dobre sme spravili, počasie vyšlo nádherne, každé ráno sa pri nás pásli ovečky, tak som si išiel aj ja popásť. Taktiež sme si urobili vychádzku k vodopádu. Vybehal som sa, každe ráno o 6 sme boli hore, teda ja a keď ja tak všetci v našej izbe, teda Miško, mamina a tato. No mamina nás s Miškom o takej 8 zobrala von, tak tato si ešte pospal. Tam sme sa naháňali, kopali loptu a prechádzali sa po okolitých lúkach. Opekali sme si, grilovali a hlavne sme oddychovali 
Ako to tam vyzeralo nájdete vo fotoalbume víkend v Jalovci.
Po ceste domov sme sa zastavili na Salaši, kde sme si dali obed, tam som sa riadne vybehal aj napapal. Mali tam také super preliezky, taký traktor, slimáka, vláčik a dokonca aj veľký zvon, keď som potiahol za motúz, tak sa to celým salašom ozývalo. Chodil som aj kŕmiť ovečky trávičkou a okolo nás behali aj kozičky, ktoré sa pustili do kvetiniek, asi im nestihli dať ešte obed, kedže sa museli starať o stále prichádzajúcich a odchádzajúcich hostí. Bola to príjemná zastávka, z ktorej sme si domov doniesli výborne syrčeky.
To boli super víkendy, ešte vám poviem niečo o Miškovi, boli sme s nim v poradni a je to teda riadny valibuk mal 10,14 kg, (teraz už určite o čosi viac ) a 74 cm. Na svoj vek dosť veľký a ťažký, ja som mal 10 kg, niekedy až po mojom prvom roku Ale ani sa nečudujem, čo ten toho poje. Ale i napriek svojej váhe, je veľmi pohyblivý, od lozenia prešiel k štvornožkovaniu, stavia sa o všetko a už sa dokáže presunúť po stojačky popri nábytku. Už sa spolu jašíme, on ma chytá za vlasy a smeje sa na všetkom, čo robím. Najmä na nejakých mojích bláznovstvách. Nech sa páči ďaľšie fotky zo Salaša Krajinka .
Tak to by na dnes stačilo, som sa troška rozpísal prajem vám príjemný víkend.
Jakubko má 21 - 24 mesiacov
2.9.2008 autor jakubko
Ani sa mi to nechce veriť, ale predstavte si, ja už mám dva roky To že tomu nechcem sám uveriť, keď sa ma spýtate koľko mám rokov, poviem vám 1 ,4,5… Naši sa z toho smejú, lebo dva viem povedať, keď si rátam, koľko mám guličiek alebo lentiliek. No keď sa ma spýtate koľko mám rokov, poviem vám 1,4,5.
Ale vrátim sa trošku späť, teraz je po prázdninách, teda skôr po lete, lebo mne prázdniny nejak moc zatiaľ nehovoria. A tak som mal dosť aktívne obdobie. Tato chodil skoro ráno do roboty, aby čo najskôr bol doma a mohli sme sa ísť kúpať a keď nebolo na kúpanie, tak sme vybehli na nejakú lúku. A cez víkend sme stále niekam chodili, do Cígľa, do Častej a tak… Takže som sa jašil, behal, všetko komentoval, každému sa prihováral a tak som sa podučil aj novým výrazom, no proste už si pokecám s hocikým. Môžem aj o počasí. Viem predpovedať ako bude, keď vidím, že sú mraky, tak poviem, mračí sa, bude pršať, prípadne ak už aj prší, a je pri tom troška hrmot, tak viem, že to hrmí.
Veľmi rád sa hrám v spoločnosti, tak keď aj vidím, nejakého chlapca, dievčatko, či tetu alebo uja, hneď k nim dobehnem, pozdravím, deti obíjmem, chytím za ruku a ťahám ich, nech sa idú so mnou hrať. Tetu a uja, vždy pozdravím, spýtam sa “kam ide teta” alebo “ujo, čo to robíš” Ale koľkokrát sa zase aj oni prihovoria mne, lebo ja mám vždy taký úsmev vycerený, že to sa nedá, len tak obísť. Alebo keď som s maminou v obchode a ideme platiť, tak ja vždy vykladám veci na pás, aby to teta odpipala a povedala nám, koľko jej máme zaplatiť. A to vždy počujem, ako mamine hovoria, že akého má pomocníka a mamina na to, že ona vie, akého má pomocníka, on je veľmi šikovný vo veľa veciach, mi pomáha a si to vážim.
To, že už chodím von bez plienok, som vám tuším spomínal, hneď sa mi lahšie uteká a šplhá kade tade. Doma som dostal schodík a tak chodím cikať na záchod a nemusím už robiť, tie akrobatické kúsky
pekne si dvihnem dosku , vycikám sa a spláchnem. Občas, keď mi padne zrak na toaletný papier, tak aj ten tam hodím. Ale podľa maminho výrazu som pochopil, že to by som už asi robiť nemusel :) Keď docikám, tak si spláchnem, umyjem mydielkom ruky a idem sa hrať dalej.
Cez prázdniny bol u nás cirkus, tak už o týždeň skorej k nám došli nejaké zvieratka, tak som ich chodil pozerať. Bol tam slon, tiger, opice, levy a koníky. Každú vychádzku sme museli ísť okolo nich, aby som ich pozdravil a nebolo im tak smutno. No a keď postavili šiator, tak ma tato zobral na predstavenie, sedeli sme úplne v predu, bolo to super, videl som slona a aj koniky a dokonca tam bol taký šašo, ktorému som ruku podal. Vydržal som sledovať celé predstavenie.
Bol som na pár dní pozrieť aj baku Helu, bolo tam super, chodil som do záhradky trhať rajčinky, kŕmil som so strýčkom Otkom mačičky a najviac som sa vyjašil v bazéne, ktorý som dostal od Peťa a Lidky k meninám, teda samozrejme je aj pre všetky ostatné deti z Častej Je tam taká šmýklavka, guličky, proste hotová Častolandia :) K meninám som dostal aj náradie, tak som hneď aj s Peťom majstroval, lebo to je taký náš rodinný kutil a viete, čo. On mi u babky spravil zábradlie, aby som nevypadol Asi už nevydržal počúvať, ako som každému rozpraval, kto išiel okolo, že Peto neurobil zábradlie.
Začal som si aj pospevovať a viem, už aj dosť veľa pesničiek, tak si s našimi dosť často spievame a Miškovi sa to páči, lebo ak aj náhodou mrnčí, tak keď začneme spievať, tak stíchne. Asi bude muzikant ako tato a ja, lebo najradšej má ten klavírik, čo som sa aj ja s nim hrával. A dokonca, tiež už chce počúvať detské pesničky v aute, aby sa ich tak naučil ako ja. Vždy keď sadneme do auta, ja si vypýtam ťukalo a ak náhodou cestujeme niekam ďalej, tak si aj v aute pospím, to sa naši tešia, že konečne si pustia nejaké svoje ťukalo. Ak je náhodou Miško hore, tak hneď protestuje, čo to pustili a vraj, keď mu to pustia naspäť, tak hneď stíchne.
Tak na dnes už aj stačilo, aby ste zas niečo v tej robote aj porobili a nie len čítali a pozerali fotky z môjho nového fotoalbumu
pekný deň vám prajem a majte sa
Jakubko má 18-20 mesiacov
23.5.2008 autor jakubko
Tak hneď na začiatku, prepáčte, že som sa tak dlho neozval. No najprv mamina okupovala celé dni počítač a asi ho až tak zničila, že sa rozhodol, že sa už viac nezapne. Tak sme si museli zaobstarat nový a trošku trvalo, kým sme ho dali do stavu, ako bol ten predtým. Ale naštastie nám zostali všetky fotky, tak som nejaké bombóniky vybral a dal som vám ich medzi fotoalbumy pod názvom Jakubko má 18 - 20 mesiacov.
No čo by som vám tak napísal, stáva sa zo mňa beťár, ale len občas, inak som poslušný Strašne rád sa jaším, je mi jedno s kým a kedy. Najväčšia beťarina v tomto období sa mi podarila, keď sme oslavovali mamine narodeniny u babky. Došli všetci, tak som sa tešil, že sa mám s kým hrať a troška sa popredvádzať. No mama s tatom si vymysleli, že ma dajú spať. Hej bol to síce môj čas na spánok, no ale uznajte, všetci sa zabávajú a ja mám isť spať. Snažil, som sa ich privolať, no povedali si, že ma budú ignorovať, mysleli, si že to vzdám a pojdem spať. No ako som tak stál v postieľke a snažil sa ich privolať, objavil som kôpku papierov na dosah ruky. Tak som si povedal, že si niečo prečítam. Tak som si tie papiere pekne porozkladal po postielke a dal som sa do čítania. Keď ma to už prestalo baviť, tak som ešte raz zavolal na našich a oni teda pribehli a zbadali toto
No najviac sa zľakla asi babka Hela, lebo zistila, že to som si čítal jej lekárske správy, ktoré mala rozmnožené pre lekárov, no ukľudnila sa, keď zistila, že som jej nič neroztrhol
To že mame pomáham prať, vešať prádlo, vykladať a nakladať umývačku, to už viete no začal som aj variť. Ak to takto pojde ďalej, mama bude môct ísť do roboty a ja budem na materskej, už by som sa o nás postaral Ale nie, zatiaľ sa mi ľubi, že sa môžem hrať a to že mame pomáham, pri tom sa strašne veľa naučím, mi všetko pekne vysvetluje a keď jej pomôžem, tak to má rýchlejšie hotové a možeme ísť von, alebo si niečo zahrať doma.
V tomto období ma aj naši ostrihali a konečne mám takého ježka ako tato. Bola to celkom zábava, celkom som obsedel a potom ma ešte taký týždeň držalo, že zakaždým ako som vošiel do kúpeľky, som chcel aby mi strihali vlasy. No potom som pochopil, že musím počkať, až mi dorastú.
Bol som aj chorý, mal som vysoké teploty, tak som musel dostávať zábaly. Ale zvládol som to na jedničku, vraveli naši. Aj sa o mňa pekne starali, čítali mi rozprávku, ískali vo vláskoch, masírovali chrbátik. Keď som bol taký chorý, tak som nemal chuť sa nejak extra nahánať, tak som konečne aj vydržal sedieť na mieste viac ako minútu. Pri tom som zistil, že pozeranie rozprávok, je celkom fajn zábava. Ale stači mi taká max. polhodinka za deň, zas netreba to prehánať, ja radšej objavujem, ako sedím na mieste.
A o tom ako sa mi rozviazal jazyk by som vám radšej povedal ako napísal. Jednoducho, viem si už všetko povedať. Čo budem raňajkovať, ako to chcem servírovať, že chcem ísť von, na záchod a tak. Poviem, kto mi čo dal, koho som stretol. Proste ústa sa mi nezastavia. Naučil som sa zdraviť, prosiť, dakovať, všetko čo by mal slušný chlapec vedieť.
A ešte je tu aj môj braček, ktorého musím hneď ráno isť pozrieť a keď náhodou ešte spí, tak sa tam obšmietam dovtedy, kým sa nezobudí a hneď zavolám na mamu. “mamina mamina zobudil sa, zobudil sa”. Keď ho vyberie mamina z postieľky, tak hneď mu dám pusu, tú odo mňa dostane vždy, keď idem okolo neho. Hráme sa spolu s hrazdičkou, pasieme koníčky, sedíme spolu. Keď mu padne duda, tak mu ju podám, aj hračky mu nosím, púšťam mu maca a ukazujem, čo všetko sa dá s hračkami robiť a aká to je zábava.
No nadnes to asi stačilo, ešte sa vám čoskoro ozvem, chcel by som vám povedať niečo o mojich výletoch, o šibačke, o mojom kúpaní a tak, čiže máte sa načo tešit. A odkaz od bračeka, že čoskoro aj on niečo napíše…
krásny víkend