Rok ubehol ako voda a ja mám 2 roky
15.10.2008 autor jakubko
Konečne mám trochu voľnejšie, tak som sa rozhodol dobehnúť zameškané a podopľňať nejaké fotky. Čo všetko už dokážem, to som vám písal už minule. Tak Vám len tak v krátkosti poviem o oslave.
Kedže víkendy pred a po mojej oslave sme boli preč, tak sme oslavovali cez týždeň a tak nemohli všetci prísť. Ale to nevadí, aspoň som mal častejšie návštevu a aj som si užil jednotlivé hračky, čo som dostal. Všetci mi triasli rukou a hovorili všetko najlepšie, ak im to dlho trvalo, tak som im povedal ja všetko najlepšie a už som si bral tašku, položil som si ju nabok a už pozeral, kto ďalší, čo pre mňa má. Potom som sa k tým taškám posadil a začal som vybalovať. Boli tam sladkosti, bunda do dažďa, magnetická tabuľa, oblečenie, plastelina ( to je najoblubenejšia hračka dodnes, s maminou alebo s ostatnými robíme panáčikov, rôzne zvieratká…).
Keď mi všetci zagratulovali, tak som si išiel sfúknuť svoje dve sviečky na torte, ktorú mi upiekla trnavská babka. Pre Miška to bola najväčšia zábava, ako som ich sfukoval, tak som si to niekoľkokrát zopakoval. V tom období som mal najradšej rozprávku o krtkovi a tak sa babka pokúsila upiecť pre mňa krtkovu tortu a aj sa jej to podarilo, však posúďte sami 
Okrem už spomínaných hračiek som dostal aj stolík so stoličkou, aby som si mohol kresliť, stavať plastelinu a tak, pomáhal som pri jeho skladaní.
Pomaly si skladám aj vlakovu dráhu, už mi pribudol most s tunelom, tak keď sa s tým hráme, tak si spievame pesničky o vláčiku. Dostal som aj prikrývku na posteľ, ktorú občas využijeme aj ako koberec, hlavne keď je s nami aj miško v izbe, aby sme to mali teplejšie pod zadočkom. A pribudol nam do rodiny další člen :)
Čo myslíte je živý :0) Na prvý pohľad pôsobí, že aj hej, no viacerí sa už presvedčili o opaku :). To som dostal od deda, tak ked hajam, on ma stráži.
Viac fotiek z oslavy nájdete vo fotoalbume oslava môjho 2. rôčku Dovidenia čoskoro
Á je to tu, mám 1. rok
5.10.2007 autor jakubko
Tak ten rok, ale ubehol. Dostal som svoju prvú tortu a na nej prvú sviečku. Tak vám trocha porozprávam, ako som ten môj prvý rok oslávil.
Narodeniny som mal 27.8.2007, v ten deň som bol v Cígli spolu s rodičmi a s Peťom a Mary. Ráno, keď som vstal, tak všetko prebiehalo, ako každé ráno, naraňajkoval som sa, pohral som sa, tato išiel do práce a ja s mamou, s Peťom a Mary sme sa vybrali na výlet. Keď som sa po obede vrátil, tak sme sa hrali a pridal sa k nám už aj tatino, no a potom sa všetci okolo mňa zhormaždili, zobrali si ma na ruky, zablahoželali mi a vytiahli predo mňa golfovú súpravu. Tak sme ju hneď aj rozbalili, no ešte pred tým som dostal aj samé dobré maškrty od Peťa a Mary. Čiže keď odo mňa chceli, aby som sa pozeral do foťáka mali smolu, lebo ja som si práve maškrtil na bebe kekse V ten deň som mal aj veľa telefonátov, každý mi prial veľa zdravia, štastia a Božieho požehnania, aby som bol stále taký krásny smejo.
Kedže sme sa z Cigľa vracali až koncom týždňa, tak som svoj rôčik s rodinou oslávil v nedeľu. V sobotu išli moji rodičia na svadbu kamarátom, a tak ma strážila babka, ktorá potom hneď ráno, pomohla mamine s varením a prípravami, ja som sa zatiaľ hral s tatom. Postupne začali dochádzať, trnavská babka, dedko a strýko, tí zo sebou doniesli veľkú tatrovku, čo bol darček pre mňa, no ja som si ho privlastnil skôr, ako mi ho stihli dať. A tak ma v nej potom museli väčšinu dňa voziť, bolo to super. Chvíľu po nich došli aj krstní s prababkou, tak mi všetci potriasli rukou, no ja keď som už dostal svoj prvý darček, ostatné ma nezaujímali :). Až potom, keď som sa s tým prvým dobre vyhral, bol to vláčik a kým som ho nerozobral na toľko častí, koľko sa len dalo, tak som sa od neho nepohol. Tak po všetkých gratuláciach, sme sa posadili k obedu. Mal som dobrú polievočku a mäsko na hrášku, bolo to výborne. Ostatní miesto mäska mali lasagne, len to pre mňa bolo ešte ťažké.
Po obede som si išiel troška zdriemnuť, no a keď som sa zobudil, bolo v obývačke o mnoho viac ľudí. Prišiel dedko s Alenkou, prababka a pradedko, strýko Igor a ešte aj teta Emka s Luciou a mamini krstní. Tí mi zase doniesli nejake darčeky, nevedel som s čim sa mám skorej hrať. Dostal som rôzne veci na oblečenie, knižku, vozík a aj taký vozík zo záhradným náradím. To si o rok zoberem do záhrady a budem babkám pomáhať.
Pobehoval som hore dole, každú chvíľu sa so mnou hral niekto iný. Mal som troška zmenšený priestor na behanie, lebo všade niekto stál a aj nábytok bol troška pomenený, aby sme sa tam všetci zmestili, ale našiel som si svoje chodníčky. Keď už sme sa všetci zozbierali, vytiahla mamina tortu a babka na nej zapálila sviečku, predstavte si tá sviečka hrala, to sa mi najviac páčilo. Chcel som, aby hrala stále do okola, no ostatní mali iný názor. A tak prišiel na rad ten veľký okamih, mal som sfuknúť sviečku, keďže som to robil prvýkrát, tak mi mamina trocha pomohla.
Potom sme sa všetci pustili do tortičky, aj ja som dostal kúsok. Ochutnať som ochutnal, ale veľa som jej nezjedol, ja mám radšej mäsko, zeleninku a ovocie. Možno sa mi neskôr chute zmenia Mama hovorí, že po nej teda nie som. Ona ma totiž strašne rada sladké.
Tak to bol môj veľký deň, kým som zaspal sa mi celý deň premietal v hlave, tak troška trvalo, kým som sa uložil.
Ďalšie fotky z mojej oslavy nájdete vo fotoalbume oslava môjho 1. rôčku.
Krst Jakubko
25.9.2007 autor jakubko
Tak 8.10.2006 nastal môj veľký deň, budem pokrstený a stanem sa Božím dieťaťom. Hneď od rána to u nás žilo, zišli sa u nás babky a dedkovia, doniesli nejake koláčiky, chlebíčky a pomohli mame a tatovi pripraviť všetko na môj veľký deň.
O 13.30 hod sa začínal obrad v Blumentálskom kostole. Kedže moji rodičia spievajú v zbore v tomto kostole a majú dobre vzťahy s pánom farárom, tak nám vyšiel v ústrety a mali sme krst sami a prizvali sme si aj nášho dobrého kamaráta, bývalého kaplána Peťa, terajšieho správcu farnosti v Suchej nad Parnou. Peťo bol hlavným celebrantom, ale obradu sa zúčastnil samozrejme aj náš pán farár. Obrad svojím spevom oživil už toľko spomínaný blumentálsky zbor Béčkari. Fotografa nám robil Janko zo zboru a jeho výtvory môžete nájsť vo fotoalbume.
A ako som to všetko prežíval ja? Kedže som sa pred tým dobre vyhajal, tak som vydržal všetko sledovať, stále sa okolo mňa niečo dialo. Najviac sa mi páčilo, ako mi na hlavu liali vodu, a musím povedať, že nešetrili. Mal som pritom vraj krásny vyraz na tvári, taký jemný úsmev Počas celého toho diania som ani nezaplakal, len som občas mamine niečo povedal. Dostal som aj krásnu bielu košielku, ktorú mi doniesli krstní rodičia a Gabika, mamina kamoška, mi na ňu napísala meno a dátum môjho krstu. Táto krstná košielka je symbolom toho, že som očistený od dedičného hriechu a že začínam s čistým štítom. Stal som sa Božím dieťaťom.
Mamina mala na sebe taký dobrý svetrík, s takými očkami, tak som si doň zaplietol prstíky a pevne som sa jej držal. Tak keď po obrade prišiel za mnou Peťo a chcel si ma zobrať na ruky, nedalo sa, lebo som sa pevne držal mami. No nakoniec sa mi podarilo z toho vymotať a tak, keď sme sa spoločne fotili, už si ma môj duchovný otec Peťo mohol objať a postupne aj zvyšok rodiny.
Po namáhavom fotení sme sa vybrali kúsok od Blumentálskeho kostola na neskorší obed, no veru už som bol aj riadne hladný. Tam sme sa dobre napapali, podostával som nejaké veci, ako napríklad malované tričko od Maťky, sú na ňom postavičky z rozprávky Macko PU a v strede je veľké srdiečko s mojím menom. Je naozaj krásne. Potom som dostal peknú modlitebnú knižku a ešte aj nejaké iné, pyžamka, nočník, ktorý vyhráva. Vyzerá ako kráľovský trón a vyhráva keď sa doňho urobí, čo sa má. No ja ho skôr používam na hranie, prišiel som na to, že keď doň strčim ruku, alebo doň niečo hodím tak mi tiež zahrá.
Po dobrom obede som všetkých zúčastnených pozval k nám, niektorí boli u nás prvý krát, tak to zároveň aj bola taká malá kolaudácia. Bol to zase jeden z príjemných dní, plných zážitkov, videl som svoju rodinu celú po kope a to sa mi na tom najviac páčilo.
Fotky z tohto dňa si môžete pozrieť aj na tejto stránke v albume Jakubkov krst.