Spoločné víkendy mimo Bratislavy
24.10.2008 autor jakubko
Ahojte, tak som tu opäť s novými zážitkami. Rozhodol som sa napísať Vám o dvoch víkenodoch, ktoré sme strávili spolu aj s kamarátmi.
Začnem víkendom v Martine, dôvod návštevy bol, že mamina s tatinom spievali na Gospelfeste Mária v Martine, kedže je to už dosť daľeko, rozhodli sa aj s ďalšími béčkarmi, kamarátmi so zboru, že pojdeme na celý víkend. A tak sme teda šli a po ceste do Martina sme si urobili zastávku v Rajeckej Lesnej a pozreli sme si Slovenský Betlehem. To vám poviem, to je paráda, dokázal som sa na to dívať aj pol hodiny, tie postavičky sa vám hýbali, všeličo robili. Plávali tam ľodky, rúbali tam drevo, pásli ovečky, vláčik išiel do tunela, ľudia do kostolíka a bol tam aj malý Ježiško… Bolo to nádherné.
Keď sme si všetko v Rajeckej Lesnej kukli, pokračovala naša cesta do Čičmian, tam sme sa napali a išli sme si pozrieť domčeky, ktoré boli také iné ako v Bratislave alebo v iných dedinách. Boli na seba veľmi podobné, celé drevené, tmavo hnedé a na nich bielym nakreslené vzory. Ta dedinka na nás pôosbila veľmi útulne a milo.
Potom už naša cesta pokračovala do Martina, kde sme sa u kamarátovej babky ubytovali. Boli sme tak zničení, že sme s Miškom hneď zaspali. Ďalší deň sme sa vybrali na krátku prechádzku k Šutovským vodopádom, bola to taká príjemná dvojhodinová prechádzka, ktorú som prevažne strávil tatovi na rukách. Zo začiatku vyzeralo, že sa tam dostaneme aj kočármi, no postupne sa cesta zmenila na kamenistu, no a pre kočáre nie moc prejazdnú. Tak Ferko so Zuzkou, čo už na vodopáde boli, zostali s kočármi a teda aj s Miškom dole čakať a my sme si to vyšlapali hore k vodopádom. Teda ja osobne nie, ale ostatní hej. Tak tam ta voda padala z tej skaly dole a po dnou sa tvorilo také jazierko, do ktorého som s najväčšou radosťou hádzal kamienky a potom som mal ruky jak ľad. Po ceste naspäť som bol tatovi na rukách, kedže to bol môj čas spánku, tak som mu na nich zaspal. Pre tata to bol riadny tréning.
V pondelok bol ten festival, tak to som si oddýchol, tlieskal som učinkujúcim a hral som sa a po obede sme už išli domov. Však pozrite si môj album Víkend v Martine a viac fotiek nájdete na stránke Blumentálskeho zboru vo fotoalbume Gospelfest Mária v Martine
Druhý víkend v Jalovci, bol tiež super. Pôvodne to mala byť chlapská jazda, teda mal ísť iba náš tatinko, no nakoniec, keď sa vybavila táto chata v Jalovci, s kúrením, s vodou, s elektrinou, lúkou vedľa chaty, tak že pojdeme všetci. Dobre sme spravili, počasie vyšlo nádherne, každé ráno sa pri nás pásli ovečky, tak som si išiel aj ja popásť. Taktiež sme si urobili vychádzku k vodopádu. Vybehal som sa, každe ráno o 6 sme boli hore, teda ja a keď ja tak všetci v našej izbe, teda Miško, mamina a tato. No mamina nás s Miškom o takej 8 zobrala von, tak tato si ešte pospal. Tam sme sa naháňali, kopali loptu a prechádzali sa po okolitých lúkach. Opekali sme si, grilovali a hlavne sme oddychovali 
Ako to tam vyzeralo nájdete vo fotoalbume víkend v Jalovci.
Po ceste domov sme sa zastavili na Salaši, kde sme si dali obed, tam som sa riadne vybehal aj napapal. Mali tam také super preliezky, taký traktor, slimáka, vláčik a dokonca aj veľký zvon, keď som potiahol za motúz, tak sa to celým salašom ozývalo. Chodil som aj kŕmiť ovečky trávičkou a okolo nás behali aj kozičky, ktoré sa pustili do kvetiniek, asi im nestihli dať ešte obed, kedže sa museli starať o stále prichádzajúcich a odchádzajúcich hostí. Bola to príjemná zastávka, z ktorej sme si domov doniesli výborne syrčeky.
To boli super víkendy, ešte vám poviem niečo o Miškovi, boli sme s nim v poradni a je to teda riadny valibuk mal 10,14 kg, (teraz už určite o čosi viac ) a 74 cm. Na svoj vek dosť veľký a ťažký, ja som mal 10 kg, niekedy až po mojom prvom roku Ale ani sa nečudujem, čo ten toho poje. Ale i napriek svojej váhe, je veľmi pohyblivý, od lozenia prešiel k štvornožkovaniu, stavia sa o všetko a už sa dokáže presunúť po stojačky popri nábytku. Už sa spolu jašíme, on ma chytá za vlasy a smeje sa na všetkom, čo robím. Najmä na nejakých mojích bláznovstvách. Nech sa páči ďaľšie fotky zo Salaša Krajinka .
Tak to by na dnes stačilo, som sa troška rozpísal prajem vám príjemný víkend.
Rok ubehol ako voda a ja mám 2 roky
15.10.2008 autor jakubko
Konečne mám trochu voľnejšie, tak som sa rozhodol dobehnúť zameškané a podopľňať nejaké fotky. Čo všetko už dokážem, to som vám písal už minule. Tak Vám len tak v krátkosti poviem o oslave.
Kedže víkendy pred a po mojej oslave sme boli preč, tak sme oslavovali cez týždeň a tak nemohli všetci prísť. Ale to nevadí, aspoň som mal častejšie návštevu a aj som si užil jednotlivé hračky, čo som dostal. Všetci mi triasli rukou a hovorili všetko najlepšie, ak im to dlho trvalo, tak som im povedal ja všetko najlepšie a už som si bral tašku, položil som si ju nabok a už pozeral, kto ďalší, čo pre mňa má. Potom som sa k tým taškám posadil a začal som vybalovať. Boli tam sladkosti, bunda do dažďa, magnetická tabuľa, oblečenie, plastelina ( to je najoblubenejšia hračka dodnes, s maminou alebo s ostatnými robíme panáčikov, rôzne zvieratká…).
Keď mi všetci zagratulovali, tak som si išiel sfúknuť svoje dve sviečky na torte, ktorú mi upiekla trnavská babka. Pre Miška to bola najväčšia zábava, ako som ich sfukoval, tak som si to niekoľkokrát zopakoval. V tom období som mal najradšej rozprávku o krtkovi a tak sa babka pokúsila upiecť pre mňa krtkovu tortu a aj sa jej to podarilo, však posúďte sami
Okrem už spomínaných hračiek som dostal aj stolík so stoličkou, aby som si mohol kresliť, stavať plastelinu a tak, pomáhal som pri jeho skladaní.
Pomaly si skladám aj vlakovu dráhu, už mi pribudol most s tunelom, tak keď sa s tým hráme, tak si spievame pesničky o vláčiku. Dostal som aj prikrývku na posteľ, ktorú občas využijeme aj ako koberec, hlavne keď je s nami aj miško v izbe, aby sme to mali teplejšie pod zadočkom. A pribudol nam do rodiny další člen :)
Čo myslíte je živý :0) Na prvý pohľad pôsobí, že aj hej, no viacerí sa už presvedčili o opaku :). To som dostal od deda, tak ked hajam, on ma stráži.
Viac fotiek z oslavy nájdete vo fotoalbume oslava môjho 2. rôčku Dovidenia čoskoro