Ako napredujem 2.-4. mesiac
27.9.2007 autor jakubko
Ahojte, tak opäť nejaké novinky o mne. Už nie som len bábo, ktoré väčšinu dňa prespí, keď leží tak len tak pozerá okolo, občas rukami pohýbe. To teda nie! Už začínam vnímať, chcem všetko objavovať, skúšam ručičkami každý materiál. Mám aj takého sloníka, ktorým keď potrasiem, tak zahrká, ušká ma z rôznych materiálov a pekne šuštia. Dostal som aj takú hrázdičku, pod ktorou si ležím a buchám si do tých vecí, čo nado mnou visia. Najprv, som si ju len tak pozeral, keď už som ju mal poriadne okukanú, tak som sa s tymi hračkami začal postupne hrať. Najväčšiu zábavu mi teraz robí, do nich čo najsilnejšie búchať 
Moje napredovanie v cvičení je už vidieť, dokonca vydržím aj chviľu sedieť, keď som podopretý vankúšmi. To vám je paráda, ten výhľad, konečne vidím vecí aj z iného uhla ako len poležiačky. Do môjho cvičenia som si pridal rozvičku, každé ráno sa zopárkrat otočím z chrbátika na bruško. Cez deň si urobím zopár sklapačiek, dviham hlavu aj s nohami naraz hore. Začal som sa stavať na nohy, keď ma chce mamina posadiť, tak sa úplne napnem a nie a nie si sadnúť, ale postavím sa rovno na nožičky. Celkom sa mi zapáčila aj poloha na brušku, tak pasiem koníčky. Pri tom si cvičím chrbátik a spevňujem svaly, čítam si tak aj knižku, takú o Mackovi Pu. Ale musím povedať, že mi viac chutí, je z takého dobrého materiálu a to ma chladí na zúbky. Bol som u pani doktorky a povedala, ze už sa mi začínaju tlačiť zúbky. Sú síce hlboko, ale idú hore, že mám napuchnuté dasienka a aj dosť slintám, ako taký bernardínko. Tak nosím radšej podbradník, aby som sa nemusel každú chvíľu prezliekať. Mám aj ďaľšie očkovanie za sebou. Mama aj sestrička povedali, že som to zvládol hrdinsky. A čo mňa aj mamu najviac teší, že už nemusím nosiť poštolky. Hurááááááá…, to je voľnosť.
Už od malička mám rád hudbu. Vždy keď dojdem do Trnavy ku starým rodičom, strýko vytiahne gitaru a spolu si zabrnkáme a zaspievame. Je pritom ohromná zábava. Mám rád aj klávír, na ňom ma zase učia dedko s tatom. Určite, keď budem väčší, budem hrať na nejaký nástroj. No a okrem toho, že si spievam si cvičím svoj hlas výskaním, rozprávanim si. Pri tom sa usmievam, mama s tatom hovoria, že som štastné dieťa, že som teda riadny smejo
Mám už aj veľa nových kamarátov, čo s nimi chodím von, alebo aj zo zboru, s nimi chodím zas na nácviky, do kostola a na rôzne výlety. Mám aj suseda Maťka, ktorý býva hneď oproti,tak sa navštevujeme, pozorujeme jeden druhého. On je o niečo starši, tak ma veľa toho naučí.
Však si pozrite tieto albumy, tam nájdete fotky k tomuto článku jakubkov 2.mesiac , jakubkov 3.mesiac , jakubkov 4.mesiac
Pekný zvyšok dňa papa váš Kubko
Krst Jakubko
25.9.2007 autor jakubko
Tak 8.10.2006 nastal môj veľký deň, budem pokrstený a stanem sa Božím dieťaťom. Hneď od rána to u nás žilo, zišli sa u nás babky a dedkovia, doniesli nejake koláčiky, chlebíčky a pomohli mame a tatovi pripraviť všetko na môj veľký deň.
O 13.30 hod sa začínal obrad v Blumentálskom kostole. Kedže moji rodičia spievajú v zbore v tomto kostole a majú dobre vzťahy s pánom farárom, tak nám vyšiel v ústrety a mali sme krst sami a prizvali sme si aj nášho dobrého kamaráta, bývalého kaplána Peťa, terajšieho správcu farnosti v Suchej nad Parnou. Peťo bol hlavným celebrantom, ale obradu sa zúčastnil samozrejme aj náš pán farár. Obrad svojím spevom oživil už toľko spomínaný blumentálsky zbor Béčkari. Fotografa nám robil Janko zo zboru a jeho výtvory môžete nájsť vo fotoalbume.
A ako som to všetko prežíval ja? Kedže som sa pred tým dobre vyhajal, tak som vydržal všetko sledovať, stále sa okolo mňa niečo dialo. Najviac sa mi páčilo, ako mi na hlavu liali vodu, a musím povedať, že nešetrili. Mal som pritom vraj krásny vyraz na tvári, taký jemný úsmev Počas celého toho diania som ani nezaplakal, len som občas mamine niečo povedal. Dostal som aj krásnu bielu košielku, ktorú mi doniesli krstní rodičia a Gabika, mamina kamoška, mi na ňu napísala meno a dátum môjho krstu. Táto krstná košielka je symbolom toho, že som očistený od dedičného hriechu a že začínam s čistým štítom. Stal som sa Božím dieťaťom.
Mamina mala na sebe taký dobrý svetrík, s takými očkami, tak som si doň zaplietol prstíky a pevne som sa jej držal. Tak keď po obrade prišiel za mnou Peťo a chcel si ma zobrať na ruky, nedalo sa, lebo som sa pevne držal mami. No nakoniec sa mi podarilo z toho vymotať a tak, keď sme sa spoločne fotili, už si ma môj duchovný otec Peťo mohol objať a postupne aj zvyšok rodiny.
Po namáhavom fotení sme sa vybrali kúsok od Blumentálskeho kostola na neskorší obed, no veru už som bol aj riadne hladný. Tam sme sa dobre napapali, podostával som nejaké veci, ako napríklad malované tričko od Maťky, sú na ňom postavičky z rozprávky Macko PU a v strede je veľké srdiečko s mojím menom. Je naozaj krásne. Potom som dostal peknú modlitebnú knižku a ešte aj nejaké iné, pyžamka, nočník, ktorý vyhráva. Vyzerá ako kráľovský trón a vyhráva keď sa doňho urobí, čo sa má. No ja ho skôr používam na hranie, prišiel som na to, že keď doň strčim ruku, alebo doň niečo hodím tak mi tiež zahrá.
Po dobrom obede som všetkých zúčastnených pozval k nám, niektorí boli u nás prvý krát, tak to zároveň aj bola taká malá kolaudácia. Bol to zase jeden z príjemných dní, plných zážitkov, videl som svoju rodinu celú po kope a to sa mi na tom najviac páčilo.
Fotky z tohto dňa si môžete pozrieť aj na tejto stránke v albume Jakubkov krst.
Jakubkove prvé mesiace
25.9.2007 autor jakubko
Prvé týždňe svojho života som trávil len so svojimi najbližšimi, no keď som už trochu narástol a zvykol si na nové prostredie, tak som začal spoznávať aj iných ľudí a začal pre mňa rušný život. Najviac sa mi ľúbilo na nácvikoch zboru v Blumentáli, asi preto, že som tam chodieval s mamou a s tatom, ešte keď som bol v brušku. Muziku mám veľmi rád, dokonca som aj v tom hluku, dokázal zabúvať.
Kedže ako som neskôr zistil, máme straaaaašne veľkú rodinu, tak sa každú chvíľu niečo deje, nejaká návšteva, oslava. Je to celkom príjemne, v ten deň sa nosím celý deň na rukách, každý sa mi venuje a stále som stredobodom pozornosti, no komu by sa to nelúbilo
Bol som aj na návšteve maminých a tatových kamarátov, alebo oni boli u nás, pozrieť kolegov, ale nechodili sme len po návštevách, naši ma brávajú pravidelne do okolitých lesov, do prírody, kde krásne spievajú vtáčiky, šuštia listy, no proste paráda…
Vraj veľmi rád spím a zaspím hocikde a hocikedy. To mám vraj po tatovi Však spánok je zdravý. Mama najčastejšie spomína na príhodu, ako sme sa chystali von, dávala mi čapičku, čo sa mi samozrejme neľúbilo, no a jak inak som to mohol dať na vedomie ako plačom. No a tak som plakal a zrazu len ticho, mama na mňa pozrela a od úžasu onemela, veď posúdťe sami tu je fotka. Zaspal som v strede vety. A často to vraj bývalo tak, že som bol veselý, živý a o minútu keď ste sa na mňa pozreli, tak už som spal.
Ako som tak rástol, tak som sa učil aj nové veci, zistil som, že mám celkom pekný hlas a tak som ho začal spoznávať a skúšať. Najukecanejší som bol ráno o 6.00 hod. alebo keď som ležal na prebalovacom pulte. Začal som slabikami ako geegegeeeeeee, aooo, e a vždy som tomu pridal novú melódiu, bolo to zaujímave. Naši sa tomu môjmu džavotu strašne tešili, tak som im robil stále radosť. Začal som pridávať k tomu aj úsmevy, nie len také zo sna, ale keď som videl, že sa na mňa niekto pekne usmieva, tak som mu to vrátil.
To že som tak šikovno napredoval, majú na svedomí moji rodičia, každý deň sa mi venovali, učili ma nové veci, cvičili so mnou. Časom som začal dvíhať hlavičku a telíčko, keď ma chytili za ručičky. No poviem vám, dalo to zabrať, ale videl som, že každým razom to ide ľahšie. Ale však som nejaký chlap, naši vravia, že ja som bol taký pevný už od narodenia. Hlavička mi ani moc nepadala, však čože by mala, keď som chcel všetko pozorovať a vidieť
Tak to by zatiaľ stačilo o mne, však ja sa ešte určite ozvem