Jakubko Kadera
Jakubkove prvé mesiace

Jakubkove prvé mesiace

25.9.2007 autor jakubko

Prvé týždňe svojho života som trávil len so svojimi najbližšimi, no keď som už trochu narástol a zvykol si na nové prostredie, tak som začal spoznávať aj iných ľudí a začal pre mňa rušný život. Najviac sa mi ľúbilo na nácvikoch zboru v Blumentáli, asi preto, že som tam chodieval s mamou a s tatom, ešte keď som bol v brušku. Muziku mám veľmi rád, dokonca som aj v tom hluku, dokázal zabúvať.

Kedže ako som neskôr zistil, máme straaaaašne veľkú rodinu, tak sa každú chvíľu niečo deje, nejaká návšteva, oslava. Je to celkom príjemne, v ten deň sa nosím celý deň na rukách, každý sa mi venuje a stále som stredobodom pozornosti, no komu by sa to nelúbilo

Bol som aj na návšteve maminých a tatových kamarátov, alebo oni boli u nás, pozrieť kolegov, ale nechodili sme len po návštevách, naši ma brávajú pravidelne do okolitých lesov, do prírody, kde krásne spievajú vtáčiky, šuštia listy, no proste paráda…

Vraj veľmi rád spím a zaspím hocikde a hocikedy. To mám vraj po tatovi Však spánok je zdravý. Mama najčastejšie spomína na príhodu, ako sme sa chystali von, dávala mi čapičku, čo sa mi samozrejme neľúbilo, no a jak inak som to mohol dať na vedomie ako plačom. No a tak som plakal a zrazu len ticho, mama na mňa pozrela a od úžasu onemela, veď posúdťe sami tu je fotka. Zaspal som v strede vety. A často to vraj bývalo tak, že som bol veselý, živý a o minútu keď ste sa na mňa pozreli, tak už som spal.

Ako som tak rástol, tak som sa učil aj nové veci, zistil som, že mám celkom pekný hlas a tak som ho začal spoznávať a skúšať. Najukecanejší som bol ráno o 6.00 hod. alebo keď som ležal na prebalovacom pulte. Začal som slabikami ako geegegeeeeeee, aooo, e a vždy som tomu pridal novú melódiu, bolo to zaujímave. Naši sa tomu môjmu džavotu strašne tešili, tak som im robil stále radosť. Začal som pridávať k tomu aj úsmevy, nie len také zo sna, ale keď som videl, že sa na mňa niekto pekne usmieva, tak som mu to vrátil.

To že som tak šikovno napredoval, majú na svedomí moji rodičia, každý deň sa mi venovali, učili ma nové veci, cvičili so mnou. Časom som začal dvíhať hlavičku a telíčko, keď ma chytili za ručičky. No poviem vám, dalo to zabrať, ale videl som, že každým razom to ide ľahšie. Ale však som nejaký chlap, naši vravia, že ja som bol taký pevný už od narodenia. Hlavička mi ani moc nepadala, však čože by mala, keď som chcel všetko pozorovať a vidieť

Tak to by zatiaľ stačilo o mne, však ja sa ešte určite ozvem