Ako som prišiel na svet
22.9.2007 autor jakubko
Ahojte, tak teraz vám rozpoviem môj príbeh, ako som prišiel na svet. Celé sa to začalo 4. decembra 2005 Moji rodičia boli na víkend v Suchej nad Parnou, kde spievali na adventnom koncerte. Tam môj Tatko dostal kázeň od miestneho Farára Peťa, že sa nečuduje, že ešte nemajú žiadneho malého Kaderu, keď stále takto spí. Môj tatino si totiž rád pohaja. A tak keď prišli večer domov, spravili si s maminou pekný večer a od tohto dňa sa začal písať môj životopis.
Kedže sa blížili Vianoce, chcel som našich potešiť a tak som im pripravil malé prekvapenie. Keď si mamina ráno na Štedrý deň urobila test, zistila že ma má už v brušku, rýchlo s testom utekala zobudiť tatka a tú radostnú zvesť mu oznámiť. Od vtedy maminka začala o seba viac dbať, začala zdravo jesť, nestresovala sa a tatino sa o nás dvoch krásne staral. Pomáhal mamine ako sa len dalo, aby sme mali obidvaja dobrú pohodu. Už keď som bol v brušku, bol som na rôznych miestach, na lyžovačke v Osčadnici, v Trnave u starých rodičov, v Cígli, v Zoo v Bojniciach a tak.
Mamina so mnou pravidelne chodila na vyšetrenia každý mesiac, tatino ju vždy doprevádzal. Chodili sme aj cvičiť dva krát do týždňa. Keď som mal 24 týždňov išli naši na 3D ultrazvuk, kde ma videli v plnej paráde, teda prvý týždeň som sa im moc neukázal, tak si ho museli zopakovať ešte raz. No a tam som sa im už ukázal v plnej paráde, robil som tam akrobatické kúsky, nohu som si dával do úst, aj som sa im ukázal, že som chlap ako sa patrí. Deväť mesiacov ubehlo ako voda, dával som našim o sebe vedieť, že je so mnou všetko v poriadku, búchaním do maminho bruška, alebo keď som zmenil polohu. Počul som, ako sa mi stále prihovárali, ako mi tatino hral na synťáku a mamina spievala. Od vtedy mám rád hudbu. Občas sme sa spolu zahrali, štuchli ma, tak som ich štuchol aj ja.
V tom istom období, ako som sa ja vyvíjal a napredoval, staval sa nám aj náš nový bytík. Stále sme čakali, že kto bude skôr, či ja alebo byt. Chodili sme to tam spolu kontrolovať, boli sme aj vyberať spolu nábytok a aj veci pre mňa, postieľku, prebalovací pult, kočík atď. Takto po obchodoch sme chodili aj 26.8.2006, to sme boli pozerať nábytkovú zostavu, najprv v ikea a potom v kika. Kde sme si ju aj objednali, kedže to bolo dosť vyčerpavajúce, tak aby mamina nemusela variť obed, tak sme sa najedli v Kika. No mamina si nedala zrovna najlahšie jedlo. Dala si vysmážaný syr. Po obede sme sa vrátili domov. Mamine ten syr asi dobre nespravil, lebo ju začalo bolieť brucho už po ceste v aute. Mávala také slabé kŕče, často sa opakujúce, tak možno aj každých päť minút. No zdalo sa jej to dosť malá bolesť nato, že by som to mal byť už ja. Večer sme sa ešte spoločne vybrali k maminým krstným, kde sme sa lúčili s Lindou, maminou sesternicou, lebo išla na rok do Austrálie sa učiť. Tam tie bolesti maminu neprechádzali, tak si z nej začali robiť srandy, že to sú už kontrakcie a oni to fakt boli. No stále si mysleli, že to ešte nemôžem byť ja, že má mamina vysoko bruško a nemá tu ani svojho doktora, lebo ten bol cez víkend mimo, na oslave svojej sestry. Vo štvrtok sme boli na kontrole a to pán doktor povedal, že ešte sa nepýtam von, no mal pravdu, vtedy som sa ešte nepýtal, že do pondelka určite vydržím, tak že potom máme k nemu dojsť. No nevydržal som, kto by aj vydržal po takom vyčerpávajúcom dni.
No vrátim sa k tej návšteve, odtiaľ sme odišli o 9 večer, samozrejme mama mala ešte stále tie kŕče, no jej to pripadalo moc slabé na to, aby to už boli kontrakcie. Tak sme sa vrátili domov, tašku sme už mali zo sebou, keby len predsa. Mamina si išla ľahnúť, o pol noci som ju zobudil, lebo som ju potlačil a trebalo jej ísť na záchod. Vtedy zistila, že tie bolesti neutíchli, ale naopak troška zosilneli, tak zobudila tatina, že nech radšej do tej nemocnice ideme, buď sa nám vysmejú, že nemá jesť také jedlá a dajú jej nejaké tabletky na utíšenie, no alebo si nás tam nechajú. Samozrejme si nás tam nechali, došli sme o 2 v noci do nemocnice, maminu vyšetrili a zistili, čo som ja vedel už od začiatku, že chcem byť už medzi nimi. Mamina bola otvorená na 5 cm. Tatino musel čakať chvíľu vonku, kým mamine urobili rôzne vyšetrenia a pripravili ju na pôrod, keď ju už presunuli na pôrodny box bola už na 8,9cm otvorená. Tak jej vypustili plodovú vodu, bolesti jej už zosilneli, ale bol tu už tatino, ktorý ju ovlažoval, upokojoval a stal pri nej. O hodinku ju prišli s kontrolovať, že ako to pokračuje, no stále to bolo na tom istom, krček maternice nebol ešte opotrebovaný a tak mamina dostala infúziu, čim jej bolesti ešte viac zosilneli, ale splnilo to ten efekt, ktorý malo, konečne som mal miesto na to, aby som sa dostal von. Posledná fáza bola pre nás veľmi tažká. Už som sa tlačil von, no mamina ma ešte musela udržať. Ale konečne už prišiel doktor a povedal, že ideme rodiť. Tak to už mamina mala posledné dve kontrakcie, pri ktorých štyrikrát zatlačila a bol som vonku, to trvalo len 8 minút. Hneď ako som sa dostal von, som ukázal, že som zdravý a hlasno som všetkých pozdravil. Ucítil som maminu ruku, ako sa ma dotkla a videl som trblietať sa na ocinovej tvári slzy šťastia. Kým mňa umývali a obliekali, čo samozrejme tatino, všetko fotil. Mamina ešte vytláčala placentu a musela vydržať zašívanie. Tie nepríjemnosti, som jej čoskoro spríjemnil svojou prítomnosťou.
Nachvíľu sme sa museli od seba odlúčiť. Tatino bol ešte dve hodinky pri mamine, tak spoločne dali všetkým vedieť, že sa im narodil 27.8.2006 o 8.08 krásny syn Jakubko, ktorý vážil 3,850 kg a merial 49 cm. To odlúčenie trvalo troška dlhšie, kedže som si vybral na príchod medzi vás zrovna taký víkend, kde sa každú pol hodinu rodilo nové bábo, nemala moja mamina miesto na novorodeneckom oddelení, ale musela ešte ostať na pôrodníckom, kde som ja k nej nemohol. Ale to sa všetko zmenilo, keď ju preložili, ešte som síce nemohol byť pri nej, lebo som bol v inkubátore, aby som si ľahšie zvykol na nové prostredie, ale mohla sa už na mňa pozerať a rozprávať na mňa. Keď nás prišla pozrieť prvá návšteva, tak ma už vybrali a mohli sme byť už stále pri sebe. Za ten týždeň, čo sme boli v nemocnici, som spoznal celu svoju najbližšiu rodinu, spravili mi všetky vyšetrenia, zistili že som zdravý, aj mamina. Mal som síce detskú žltačku, kvôli ktorej sme si jeden deň pobudli dlhšie v nemocnici, ale to pre nás novorodencov je normálne. Troška som sa poslnil na Bahamach, čiže zase som bol na väčšinu dňa od mami, ale zato mi to UV žiarenie na žltačku pomohlo a mohli sme ísť domov.
A tak presne na svoj plánovaný termín pôrodu, t.j. 1.9.2006 sme sa vybrali domov. Teda nie tak úplne domov, ale k babke. Lebo náš bytík trebalo ešte poumývať a aby to aj mamina lahšie zvládala a rýchlejšie sa zotavila, tak sme prvé dva týždňe strávili u babky.
Album môj príchod na svet