Bábätkovské plávanie
1.10.2007 autor jakubko
Ahojte, rozhodol som sa vám napísať, niečo o mojom plávani. Keď som mal 5. mesiacov, mama s tatom ma prihlásili na plávanie. Urobili veľmi dobre. Bolo to super, veľa vody, nie len tak ako vo vaničke. Boli tam so mnou ďaľšie detičky, aj mama a tato. Bola tam aj milá pani inštruktorka. Dokonca som si vyskúšal aj saunu.
Spievali sme si rôzne riekanky a pritom sme spolu robili cvičenia vo vodičke, čo masírovali moj chrbátik, bruško…Bola to zábava, koľkokrát sme si aj doma, len tak zopakovali tie rôzne riekanky a jašili sme sa na ne. Najradšej s tatom máme ” tancovala líška s mackom”, na konci ma tato tak vyhodí, akože sa líške s mackom chvosty natriasajú. Najskôr sme začali plávať iba my dvaja moja mama a ja, ale potom ako ma raz zobral do vody tato, tak od vtedy sa striedali. Veď by si hádam tato nenechal újsť takú zábavu člapkať sa so mnou vo vodičke, takže určite by som doporučil bábätkovské plávanie aj všetkým tatkom!
No a teraz vám poviem, ako som sa učil potápať. Všetko to začalo postupne, najprv mi buď mama, alebo tato, podľa toho, ktorý bol práve so mnou vo vode, dal signálik “Jakubko, á šup” a potom si do ruky nabral vodu a pretrel mi tváričku. To bola pre mna hračka, lebo som zvyknutí, že keď sa sprchujem, že mi cez tvár tečie voda. Keď moja inštruktorka videla, že mi to nič nerobí, dala našim pohárik, najprv len dopoly naplnený, neskôr celý. A zopakovali sme si signálik, no tento raz, už to bol väčší prúd vody, no pre mňa to bolo ešte stále pohodička.
Dlhšie som musel trénovať potápanie pod vodu, to už bolo tažšie, dať pozor, aby som sa nenadýchol, keď budem pod vodou, alebo aby som sa nenapil vodičky. To sa mi občas stalo, že som sa troška zakuckal, ale inač mi to išlo fajn, aj ma to celkom bavilo. Už bolo na mne vidieť, že keď dostanem signálik, zavriem oči ústa a zadržím dych. Keď už mi to pod tou vodou išlo, tak som tam trenoval aj také posuny, že ma tato pustil a inštruktorka chytila. Čiže na sekundu ma pod vodou nikto nedržal. Alebo ma začali potápať aj kolmo, to tiež bolo troška iné. Ale na konci kurzov, ktoré som absolvoval, mi to už nerobilo problém.
Okrem riekaniek, potápania sme tam mali aj iné aktivity, postavilo sa také molo, keď som bol ešte menší, snažil som sa na ňom točiť za hračkou, keď už som bol väčší tak som na ňom štvornožkoval k nejakej hračke. Dokonca som mal na sebe aj rukáviky, najprv mi zavadzali, no keď som zistil, že ma držia nad vodou a že môžem plávať sám a nie s pomocou mami alebo tata, tak sa mi to zapáčilo. Keď som mal aj tieto rukáviky, tak sme sa spúšťali aj so šmykľavky. Plávanie sa nám všetkym páčilo, mali sme novú aktivitu počas dňa, zblížilo nás to, naučili sme sa nové basničky, spoznali nových kamarátov…
Aj takto som plával na kurze plávania s bábätkami
Spomínal som, že som si vyskúšal aj saunu. Vždy, keď skončila hodina, sme sa išli vysušiť do sauny, bolo tam troška teplo, tak som tam veľa pil. Ale vraj to je zdravé a dobré pre organizmus. Asi na tom niečo bude, lebo som zatiaľ ešťe nebol nijako vážne chorý.
Určite vám môžem toto plávanie doporučiť, sa teším na leto, že sa budeme chodiť kúpať, a že si budem môcť zopakovať, všetko čo som sa naučil. Nezabudnite si pozrieť fotoalbum Bábätkovské plávanie.
Ako napredujem 5.-8. mesiac
29.9.2007 autor jakubko
Musel som sa vám zase ozvať. Toľko nových vecí, čo ja už dokážem. Vydržím sám sedieť, mám okolo seba síce vankúše, lebo predsa občas sa ešte ľúbim hodiť do zadu, tak aby som sa moc neudrel.
Vyšiel mi prvý zub, troška som bol z toho mrzutý, poviem vám nič moc. Ale už je všetko ok. 
Ale len na chvíľu, lebo už cítim zase také svrbenie, tak si to masírujem, tým, že dávam všetko do pusiny.
Začinam sa plaziť, ale ešte som si vybral opačný smer, mama s tatom ma volajú, že som spiatočnik Nejako na to neviem prísť, ako sa mám posunúť dopredu, ale už na tom pracujem. Poviem vám, je to trocha frustrujúce, keď sa za nejakou hračkou naťahujem a snažím sa ju dočiahnuť, no miesto toho, aby som sa k nej priblížil sa od nej vzďalujem. No nevzdávam sa, skúšam ďalej. Podarilo sa mi postaviť na štyri a húpať sa hore dole, takže už je len otázka času, kedy sa dostaví výsledok. Keď mi podržia nohy, tak už viem ako na to. Viem sa odraziť a ísť dopredu, no nejako mi to nefunguje o tu zem, asi preto, že neustále musím tými nohami trepotať.
Kedže som mal už 6 mesiacov, začal som aj papať, Keď mám pravdu povedať, zo začiatku nič moc, neni to predsa mamine mliečko. No už si začínam zvykať a normálne mi to aj chutí, otváram ústa, aby mi mama ešte zopár lyžičiek dala. Ja by som najradšej už robil všetko sám, no vraj som ešte malý a nemožem, Asi na tom niečo bude, lebo keď mi mamina dala lyžičku nech si dám teda sam, trafil som si síce do úst, no mal som celé ruky zababrané, tak som si pretrel očká a výsledok už uvídite sami
Fotodokumentáciu k týmto mojím výkonom najdete v albumoch Jakubkov 5.mesiac, Mám pol roka, Jakubkov 7.mesiac, Jakubkov 8.mesiac
Vianoce a Silvester 2006
27.9.2007 autor jakubko
Á, sú tu moje prvé vianoce, to zas bolo nových vecí. Najviac sa mi páčil stromček, okrem toho, že krásne voňal, ešte krajšie svietil a viseli na ňom gule, ktoré keď ste do nich ťukli robili bim bam, bim bam. To bola, ale radosť. Štedrý deň sme strávili celá rodina spolu. Prišli k nám babka Dadka s prababkou a aj babka a dedko s Trnavy spolu so strýkom. Ešteže sme kúpili taký veľký stôl, aspoň sme sa zaňho všetci pomestili.
Keď mamina s babkami všetko nachystali, odišli sme všetci z obývačky, teda okrem tata, ten rozožal stromček, dal naňho také paličky, ktoré keď sa zapálili, krásne žiarili a pritom prskali, preto sa vraj volajú prskavky. Keď bolo všetko nachystané zazvonil na zvonček, čím nás pozvala k štedrovečernému stolu. Najprv sme si zaspievali a pomodlili sme sa pri stromčeku a potom sme zasadli k stolu, ja som sa napapal už skorej, lebo ja papám zatiaľ len mamine mliečko. Počas toho ako ostatní jedli, ja som si všimol farebné krabice a rôzne balíky pod stromčekom. Rozmýšlal som, na čo to asi je, ale nemusel som dlho, po večeri ma mamina zobrala a spoločne sme rozdávali tieto farebné veci, podľa toho, čo na nich bolo napísané. Dokonca aj ja som dostal nejaké. Tak začalo veľké rozbaľovanie a každý si našiel nejaký darček pre seba.
Kedže už bolo veľa hodín, ja som išiel spinkať, takže už neviem, čo sa dialo po tom. Ale ráno už boli všetci preč, no nie nadlho, lebo sme sa mi vychystali do kostola a po kostole sme išli na návštevu k maminej krstnej, tam tiež mali taký stromček a take farebné balíčky. Tu boli opäť babka s prababkou a došli aj krstní. Tak sme sa spolu hrali a potom bol čas isť zase domov. Keď som si myslel, že zajtra už budem doma a budem sa nudiť, tak som sa mýlil, lebo sme išli do Trnavy k babke a dedkovi, no po ceste sme sa zastavili kuknúť aj môjho duchovného otca v Suchej nad Parnou. Tam tiež mali stromček a svetielka, tak sa mi to strašne páčilo.
Na ďalší deň sme išli k babke Dadke, len keď sme ráno vstali, bolo všeeeeeeeeetko biele, som nechápal, čo to bolo. Ale potom mi mama s tatom vysvetlili, že je to sniežik, keď zatriasli vetvičkou, tak sa krásne sypal. Potom prišiel deň, keď som bol konečne zase doma a mohol som sa pohrať so svojimi hračkami, najmä s mojou hrázdičkou, svoju radosť som prejavoval silným búchanim.
Pár dní nato sme sa pobalili a išli sme preč z Bratislavy do Svrbíc, kde bol aj môj kamarát Janko, tu sa mama s tatom stretli so svojimi kamarátmi zo zboru. Musím povedať, že bolo super, každú chvíľu som bol u niekoho iného a každý mi ukazoval, nejaké zaujímavé veci. Za zmienku stojí jeden večer, resp. už noc. Išiel som spať, ako obvykle okolo 7-8 večer, len ma pred polnocou niekto zobudil. tak ma naši už nechali hore, nech sa pozriem, to som zase videl tie žiarivé paličky, teda prskavky. No a potom každý ku mne chodil a triasol mi rukou a prial mi všetko dobré do nového roka, vraj to preto, že starý rok odišiel a nový prišiel. Na druhý deň sme išli domov a to sa už náš život vrátil do normálu. Mama a ja sme boli celé dni doma a tato chodil do roboty, ale už som bol celkom rád, lebo vám poviem, mal som o čom rozmýšľať.