Jakubko má 17 mesiacov
29.1.2008 autor jakubko
Tak už som zase o mesiac starší a o niečo šikovnejší 
. Naše dni sa troška zmenili ako prišiel Miško k nám. Ale nie veľmi. Len už nechodim v kočári ja, ale Miško. Ja sa občas povozím, keď ide tato s nami von, alebo Miško zostane doma a idem iba ja s niekym.Dlho som sa nehral zo susedom, ale to sa už zmenilo Dokonca sa k nám pridala aj naša susedka Angelika. Keď som zbadal Maťka (sused), tak som z celého hrdla kričal Maťooo, Maťoo a bežal som k nemu, hodil som sa mu okolo krku a bozkával som ho. Tak som sa tešil, že sa zase budeme spolu hrať. S Miškom sme chodili teraz po rôznych vyšetreniach (ušká, kardio, poradňa). Tak som mal aspoň zmenu a videl som nové miesta. Vždy keď idem okolo Miška, alebo ho počujem zaplakať, mu musím dať pusinku alebo urobiť môj.
V čom som šikovnejší. No napríklad v chodení na nočník, už kakám len do nočníka, občas mi to síce ujde aj do plienky, ale to väčšinou keď spím. Dokážem vyliezť zo svojej postieľky. To sa naši moc netešia, ale vyliezam zatiaľ len, keď sa chcem predvádzať a keď sa jaším. Ráno, keď vstanem tak zakričím tata, mama a oni mi postieľku otvoria a ja vyleziem, tak ako sa patri.
Veľmi rád staviam kocky, dostal som také lego. S tým sa dokážem prehrať celý deň. Dostal som aj takú novú kocku, do ktorej vkladám rôzne tvary. Už mi to ide aj samému, že mi nemusí nikto ukazovať, kam to patrí. Na vychádzke mám nové záľuby, chodím sa pozerať na psíkov, ktorí bývajú v záhrade vedľa našeho bytíku alebo dokážem aj 20 minút stáť a pozerať ako sa umývajú autá. Sa mi páči ako sa točia a posúvajú tie veľké kefy.
Pridal som aj zopár nových fotiek, tak príjemné pozeranie Jakubko má 17 mesiacov.
Papa Kuko
Jakubko má 16 mesiacov
10.1.2008 autor jakubko
Ahojte, tak teraz sa Vám hlásim trocha častejšie. Bolo pre nás teraz rušné obdobie, veľa sa toho udialo. Prišiel braček medzi nás, boli Vianoce. No to už viete, to som vám spomínal. Teraz napíšem niečo o sebe. Ako ďalej napredujem.
Slovná zásoba sa mi rozrastá, už pomenujem všetko, čo vidím. Poviem si, na čo mám chuť, alebo čo má kto urobiť. Na niektoré veci mám svoje výrazy, no naši ich už poznaju, tak nie je problém, že by sme sa nechápali. Napr. čapica je u mňa pačica, balón som kedysi hovoril, tak ako všetci, no zdalo sa mi to nudné, tak som si ho premenoval na pamon, banán na panán, papuče na papupa. Oko ma u mňa viac výrazov, okno alebo babkine okuliare, ktoré ak si zabudne dať na oči, alebo si ich niekde položi, hneď ju na to upozorním, aby si ich dala.
Stále viac a viac pomáham mame, ked niečo rozsypem utekám pre metličku a si to pozametám, všetko musí byť pozatvárane, každy šuflík, každé dvere. Prádlo vešiam aj zvešávam, no to som vám tuším už spomínal. Najnovšie pomáham mame s Miškom, už to nie je len Mi, ale som sa naučil ho volať Miša. Je zlatý, chodím ho kontrolovať, na dobrú noc mu dávam pusinku, podávam mu dudlík, keď plače, alebo upozorním na to maminu. Keď ho mamina prebaluje, tak jej donesiem plienku,krémik, prípadne pokakanú plienku odnesiem do koša a špinavé veci do pračky
Ale na druhej strane som aj veľký huncút. Robím rôzne kaskaderské kusky, aj keď mi to naši zakazujú. Ešte si počkám, aby ma videli, usmejem sa na nich a postavim sa na nábytok vedľa televízora alebo vyparatím niečo iné. Ale inak som dobrý.
Už väčšinou chodím všade bez kočára, je to väčšia zábava, ako len kukať na svet z kočára. No idem tam, kde chcú ísť naši, no keď začnem byť unavený, tak hneď chytím smer “domov” a ak naši majú ešte iné plány, tak ma musia zobrať hopa. A poviem vám, ja už teda nie som žiadne fifipierko
Tak sa teda držte a nejaké moje nové fotky som pridal do fotoalbumu Jakubko má 16 mesiacov
Štedrý deň 2007
8.1.2008 autor jakubko
Vianoce tento rok boli o čosi iné ako tie predchádzajúce. Bol som s tatom sám doma, lebo mamina bola v nemocnici aj s mojím novým bračekom Miškom. Ráno sme vstali, napapali sme sa a hrali. Ešte stále sme nevedeli, či maminu s Miškom pustia alebo nie. Miško mal tak, ako aj ja, trošku žltačku a tak mu ešte ráno brali krvičku, aby zistili, či ho môžu pustiť domov. O 12 mamina zavolala, že budeme mať pod stromčekom najkrajši darček, že môžeme pre nich ísť.
A tak sme 24.12. o druhej išli pre maminu s Miškom a všetci spoločne sme sa vrátili domov. Začalo sa veľké chystanie, nás chlapov uložili a dali spinkať a naši začali s prípravami na večer. Potom im prišli pomôcť babky a tak sme všetko postíhali a večer sme si sadli k štedrovečernému stolu. Prišli aj moji krstní a strýko Peťo. Ochutnal som prvýkrát aj kapustničku, bola výborná, no troška mi vyštípala zadoček, ale už je to dobre
Po večeri sme sa pustili do rozdávania darčekov, u mňa bol Ježiško najštedrejší. Dostal som veľa zaujímavých hračiek, tabuľu na písanie, taku kocku, s ktorou sa dá robiť veľa zaujímavých vecí, stavebnicu, telefóny, dokonca také, čo si možeme s Miškom volať z izby do izby. No tie mám zatiaľ odložené. Dostal som aj nejaké nové veci na oblečenie.
Hneď som si hračky zobral do izbičky, kde som sa s nimi ešte chvíľu pohral a išiel som buvať. Dnes o čosi neskôr ako obyčajne, ale však to ani nebol obyčajný deň, narodil sa Ježiško a aj doma je nás o jedného viac.
Prišiel k nám Miško, je zlatý, ale zatiaľ iba leží, papá a plače. Ale už sa tešim, keď o čosi podrastie a budeme sa spolu hrať. Mám ho rád, dokonca som mu požičal aj svojho bundášika. Aj on dostal nejake darčeky od Ježiška, a tým, že on je ešťe veľmi maličký, keď sme si rozbalovali darčeky on už spinkal, tak som mu ich všetky rozbalil a ponosil do postielky. Aby, keď sa zobudí, videl čo všetko podostával.
Bol to pekný deň, konečne prišla mamina domov, boli u nás všetci ľudia, ktorých mám rád, tak mi bolo smutno, keď ten deň skončil, ale mal som aspoň o čom peknom snívať…
Ďaľšie fotky z Vianoc si môžete pozrieť vo fotoalbume Vianoce 2007