Ako napredujem 15. mesiac
28.11.2007 autor jakubko
Ahojte, tak ďalší mesiac je za nami a ja sa vám opäť hlásim. Čo by som vám dneska napisál, tak zdokonaľujem sa vo všetkom, už sa nedá povedať, že chodím ale skôr, že lietam. Naši majú čo robiť, aby ma dohonili. Už väčšinou všade chodíme bez kočára, je to väčšia zábava 
Na prechádzky, do obchodu…
Aj moje pýtanie na nočník je stále lepšie. Veľakrát ma naši pochvália, že mám suchú plienku. Niekedy sa dokonca aj v noci vypýtam. Keď to takto pojde daľej, tak čoskoro budem jak veľký chlap bez plienky.
Tento mesiac sa mi aj viac rozviazal jazyk, už to čo hovorím, dáva väčší význam mojmu okoliu Okrem mama, tata, hopa, žiža,mam, ham, viem už povedať čajík, kašička, krížik… Keď sa ma niekto opýta, ako sa volám tak poviem Kubko a dokonca viem povedať, ako sa bude volať aj môj braček. Ak by ste niekto nevedeli, tak bude sa volať Mi Mám také domáce zvieratká a už ich všetky ovládam. Viem napodobniť aké zvuky robia.
Najnovšie si už nerobím srandu len z maminy ale aj z tata. On sa tak srandovne naťahuje, tak som to odkukal. Začalo sa mi lúbiť opäť štvornožkovanie a plazenie do zadu. Ale rád sa aj na všetko štverám a staviam. Asi bude zo mna cirkusant, lebo sa dokážem postaviť na také veci, čo nie sú moc stabilné.
Začínam byť viac samostatný a s veľa vecami si viem už poradiť aj sám. Keď sa mi zakotúľa nejaká hračka pod skrinku alebo gauč a nedočiahnem ju rukou, tak si utekám do izbičky pre golfovú palicu a tou si ju pritiahnem bližšie. Inač musím sa vám pochváliť, mám už aj vylepšenú izbičku, mám v nej záclonu so zvieratkami, svoju veľkú postieľku, ešte v nej síce nespávam, ale rád si na nej čítam alebo si len tak vegetím. Pribudla mi tam aj skriňa a nové svetlá. Mám tam aj slonikovský meter a nové obrázky, ktoré mi nakreslila mama. Zatiaľ som v nej sám, ale čoskoro príde Miško medzi nás. Možno už najbližšie ako vám budem písať.
No to by tak na dnes bolo asi aj všetko, pridal som aj nejaké nové fotky, tak pozrite Jakubkov 15. mesiac
Ako napredujem 13. - 14. mesiac
8.11.2007 autor jakubko
Ahojte, tak sa hlásim opäť so svojimi novinkami a poviem vám je ich už dosť veľa. O tom, že moje kroky už nabrali istotu, behám si kade tade, by vám mohli mama s tatom rozprávať. Myslia si, však ja ďaleko neodídem, ale mýlia sa, veru majú čo robiť, aby ma dobehli
Ešte síce všetko nerozprávam, ale už všetko rozumiem. Keď ma idú prebaliť, povedia, nech si donesiem plienku, alebo ani nemusia hovoriť, niekedy, už im sám dam najavo, že by ma mohli prebaliť. Zaklopem na kupeľňové dvere, ak sú náhodou zatvorené, zoberiem si šerblík, ak som to náhodou ešte udržal, a keď nie, tak chytím plienku a zanesiem ju našim. Vyleziem na gauč, alebo na svoju novú veľkú posteľ a môže začať prebaľovanie. Aby som to mal čím skôr za sebou, tak pomáham jak sa dá. Ak som pokakaný, tak si dám dole ponožky, aby mi mohli poriadne v umývadle vyšpliechať ricinu. Už si viem vyzliecť aj plienku, a vlastne všetko, okrem body, ktore sa mi dole zapína. Minule, keď ma už uložili do postielky, vypil som si kašu, no nejak ma tlačilo bruško, tak som sa vykakal. Volal som na našich, no nepochopili to hneď, mysleli si, že len vymýšlam, že sa mi nechce spať. Tak som sa teda vyzliekol, dal som si dole pyžamo, no a skúsil som zavolať ešte raz našich. Tentoraz pribehli a toto zbadali
Som aj celkom poriadkumilovný, zahadzujem špiny do koša, aj svoje použité plienky. Prídem otvorím si kôš, zahodím kako a zatvorím dvere. Pomáham mame prať, vešať prádlo, podávam jej kolčeky, a keď je prádlo uschnuté, pomáham jej ho zvešiavať a odkladám kolčeky do košíčka. Ďalej strážim, aby nikto nebehal bosý, obúvam každému papuče, ak aj mne zabudnú dať, tak si ich nájdem a donesiem. Alebo, keď chcem ísť von, tak si donesiem topánky, čapicu alebo niečo podobné čím naznačím, že je čas ísť na prechádzku.
Ale aby som sa len nechválil, som aj riadny huncút. Viem, ktoré veci nemôžem robiť, ale stále skúšam našich, koľko vydržia, počkám, kým sa na mňa pozrú a potom zhodím obrus zo stola, hrám sa zo žalúziami, leziem na nábytok, otváram zakázane skrine a potom utekám zo smiechom rýchlo preč. Nakoniec to aj tak vždy dopadne tak, že je ako povedia naši, ale aspoň som to skúsil a bola sranda.
Zase mi pribudli nejake nové hračky a knižky. Veľmi rád si čítam, najradšej mám knižku o hodinkách, ktoré robia tik tak, tik tak alebo potom rôzne zvieratkové. Ukazujem všetkým, čo vidím a mám na to aj svoje pomenovanie. Čítania začínajú býť zaujímavejšie. Už mi nerobí problém dať krúžky na tyčku, alebo poskladať kocky na seba. S tatom hráme takú hru, nazvali sme ju dudlobal. Ja som vo svojej postieľke, tato vonku a hadžeme si dudel, ako keby cez sieť.
Mamina nosí v brušku Miška, každý deň ho pohladkám. Rastie teda poriadne. Mamina má už také veľké brucho, že začala tak zaujímavo chodiť. Tak som ju začal napodobnovať. Vypučím brucho dopredu a kráčam hupavým pohybom dopredu. Skúste to, je to sranda
No to by nateraz stačilo, ozvem sa zase nabudúce. Pridal som aj nejaké fotky, môžete pozrieť v albumoch Jakubkov 13. mesiac a Jakubkov 14. mesiac