Lyžovačka Zuberec 2006
29.9.2007 autor jakubko
Ahojte, tak mám opäť ďaľšie nové zážitky za sebou 
Bol som na lyžovačke, spolu s rodičmi a ich kamarátmi. Zvládol som prvú dlhšiu cestu autom. Mne cesta autom nerobí problém, príjemné ma uspáva. Chviľu som pozoroval okolie a potom som sa ponoril do riše snov.Iba raz sme museli zastaviť. Hneď ako sme sa vybalili, sme sa išli poprechádzať. Bol som na sánkach, kedže snežilo, naši ma poriadne zababušili, aby ma nezasnežilo.
Bolo to všetko super, každý deň samé nové veci, okrem sánkovania som pozoroval lyžiarov, ako sa lyžujú, nasadajú na lanovku. Všetko som to sledoval, aby keď pojdem na lyže ja, nech viem ako na to. Počasie bolo parádne, celé dni sme boli vonku. Všetko bolo krásne biele. Prechádzal som sa, teda vozil som sa na sánkach :), chodničkami v lese, mama mi striasala sneh z vetvičiek a ja som sa tešil tomu, ako ten sneh padal dolu.
Spoznal som aj nových ľudí, napriklad našich domácich, teta si ma zobrala dolu a robila so mnou samé šašky. Potom sa išli naši najesť do reštaurácie, kde som sa zaľúbil čašníčke a tá mame ponúkla, že aby sa vklude najedla, poukazuje mi kuchyňu. A tak som zavítal na miesta, kde sa tak ľahko každý nedostane.
Boli to pre mňa ďaľšie nové zážitky, na ktoré budem dlho spomínať aj pri pozeraní fotoalbumu Lyžovačka Zuberec.
Ako napredujem 5.-8. mesiac
29.9.2007 autor jakubko
Musel som sa vám zase ozvať. Toľko nových vecí, čo ja už dokážem. Vydržím sám sedieť, mám okolo seba síce vankúše, lebo predsa občas sa ešte ľúbim hodiť do zadu, tak aby som sa moc neudrel.
Vyšiel mi prvý zub, troška som bol z toho mrzutý, poviem vám nič moc. Ale už je všetko ok. Ale len na chvíľu, lebo už cítim zase také svrbenie, tak si to masírujem, tým, že dávam všetko do pusiny.
Začinam sa plaziť, ale ešte som si vybral opačný smer, mama s tatom ma volajú, že som spiatočnik Nejako na to neviem prísť, ako sa mám posunúť dopredu, ale už na tom pracujem. Poviem vám, je to trocha frustrujúce, keď sa za nejakou hračkou naťahujem a snažím sa ju dočiahnuť, no miesto toho, aby som sa k nej priblížil sa od nej vzďalujem. No nevzdávam sa, skúšam ďalej. Podarilo sa mi postaviť na štyri a húpať sa hore dole, takže už je len otázka času, kedy sa dostaví výsledok. Keď mi podržia nohy, tak už viem ako na to. Viem sa odraziť a ísť dopredu, no nejako mi to nefunguje o tu zem, asi preto, že neustále musím tými nohami trepotať.
Kedže som mal už 6 mesiacov, začal som aj papať, Keď mám pravdu povedať, zo začiatku nič moc, neni to predsa mamine mliečko. No už si začínam zvykať a normálne mi to aj chutí, otváram ústa, aby mi mama ešte zopár lyžičiek dala. Ja by som najradšej už robil všetko sám, no vraj som ešte malý a nemožem, Asi na tom niečo bude, lebo keď mi mamina dala lyžičku nech si dám teda sam, trafil som si síce do úst, no mal som celé ruky zababrané, tak som si pretrel očká a výsledok už uvídite sami
Fotodokumentáciu k týmto mojím výkonom najdete v albumoch Jakubkov 5.mesiac, Mám pol roka, Jakubkov 7.mesiac, Jakubkov 8.mesiac
Vianoce a Silvester 2006
27.9.2007 autor jakubko
Á, sú tu moje prvé vianoce, to zas bolo nových vecí. Najviac sa mi páčil stromček, okrem toho, že krásne voňal, ešte krajšie svietil a viseli na ňom gule, ktoré keď ste do nich ťukli robili bim bam, bim bam. To bola, ale radosť. Štedrý deň sme strávili celá rodina spolu. Prišli k nám babka Dadka s prababkou a aj babka a dedko s Trnavy spolu so strýkom. Ešteže sme kúpili taký veľký stôl, aspoň sme sa zaňho všetci pomestili.
Keď mamina s babkami všetko nachystali, odišli sme všetci z obývačky, teda okrem tata, ten rozožal stromček, dal naňho také paličky, ktoré keď sa zapálili, krásne žiarili a pritom prskali, preto sa vraj volajú prskavky. Keď bolo všetko nachystané zazvonil na zvonček, čím nás pozvala k štedrovečernému stolu. Najprv sme si zaspievali a pomodlili sme sa pri stromčeku a potom sme zasadli k stolu, ja som sa napapal už skorej, lebo ja papám zatiaľ len mamine mliečko. Počas toho ako ostatní jedli, ja som si všimol farebné krabice a rôzne balíky pod stromčekom. Rozmýšlal som, na čo to asi je, ale nemusel som dlho, po večeri ma mamina zobrala a spoločne sme rozdávali tieto farebné veci, podľa toho, čo na nich bolo napísané. Dokonca aj ja som dostal nejaké. Tak začalo veľké rozbaľovanie a každý si našiel nejaký darček pre seba.
Kedže už bolo veľa hodín, ja som išiel spinkať, takže už neviem, čo sa dialo po tom. Ale ráno už boli všetci preč, no nie nadlho, lebo sme sa mi vychystali do kostola a po kostole sme išli na návštevu k maminej krstnej, tam tiež mali taký stromček a take farebné balíčky. Tu boli opäť babka s prababkou a došli aj krstní. Tak sme sa spolu hrali a potom bol čas isť zase domov. Keď som si myslel, že zajtra už budem doma a budem sa nudiť, tak som sa mýlil, lebo sme išli do Trnavy k babke a dedkovi, no po ceste sme sa zastavili kuknúť aj môjho duchovného otca v Suchej nad Parnou. Tam tiež mali stromček a svetielka, tak sa mi to strašne páčilo.
Na ďalší deň sme išli k babke Dadke, len keď sme ráno vstali, bolo všeeeeeeeeetko biele, som nechápal, čo to bolo. Ale potom mi mama s tatom vysvetlili, že je to sniežik, keď zatriasli vetvičkou, tak sa krásne sypal. Potom prišiel deň, keď som bol konečne zase doma a mohol som sa pohrať so svojimi hračkami, najmä s mojou hrázdičkou, svoju radosť som prejavoval silným búchanim.
Pár dní nato sme sa pobalili a išli sme preč z Bratislavy do Svrbíc, kde bol aj môj kamarát Janko, tu sa mama s tatom stretli so svojimi kamarátmi zo zboru. Musím povedať, že bolo super, každú chvíľu som bol u niekoho iného a každý mi ukazoval, nejaké zaujímavé veci. Za zmienku stojí jeden večer, resp. už noc. Išiel som spať, ako obvykle okolo 7-8 večer, len ma pred polnocou niekto zobudil. tak ma naši už nechali hore, nech sa pozriem, to som zase videl tie žiarivé paličky, teda prskavky. No a potom každý ku mne chodil a triasol mi rukou a prial mi všetko dobré do nového roka, vraj to preto, že starý rok odišiel a nový prišiel. Na druhý deň sme išli domov a to sa už náš život vrátil do normálu. Mama a ja sme boli celé dni doma a tato chodil do roboty, ale už som bol celkom rád, lebo vám poviem, mal som o čom rozmýšľať.